Recyklačný fond: Pre plnenie cieľov recyklácie je nutná zmena legislatívy

Pre plnenie cieľov recyklácie je nutná zmena legislatívy

Recyklačný fond v rámci celého Slovenska doteraz za 7 rokov činnosti schválil projekty takmer za 133 mil. EUR (4 mld. Sk), keď vyhovel viac ako 8 600 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. Od začiatku roka 2009 správna rada schválila dotácie a úver pre celkovo 27 projektov v súhrnnej výške 15 513 527,31 EUR. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

,,Doteraz najúspešnejší rok bol vlaňajší, kedy sa vďaka finančnej pomoci podarilo v SR vyzbierať a vytriediť cca 266 000 ton odpadov a materiálovo zhodnotiť vyše 246 000 ton odpadov. Množstvo vytriedených odpadov sa tak zvýšilo oproti roku 2007 o 25 % a ich spracovanie až o 84 %. Subjekty podporené fondom vlani zozbierali a spracovali aj viac ako 37 000 kusov starých vozidiel, čo predstavovalo 32 %-ný medziročný nárast. Finančné príjmy fondu v roku 2008 boli vo výške 18,52 mil. EUR (557,9 mil. Sk), čo je takmer o 1,17 mil. EUR (35,4 mil. Sk) menej ako v roku 2007. Jedným z hlavných dôvodov zníženia príjmov je legislatíva zbavujúca povinné osoby povinnosti platiť príspevok do Recyklačného fondu, v prípade splnenia stanovených limitov zhodnocovania odpadov. V systéme financovania nakladania s odpadmi sa tak vytvára výrazný finančný deficit“, povedal J. Líška.

Poukázal na to, že strategickým zámerom Recyklačného fondu je plnenie limitov recyklácie prijatých EÚ. K tomu je nutné zvýšenie objemu separácie a recyklácie z vlaňajších cca 265 00 ton na 1 mil. ton v roku 2015 a 1,5 mil. ton v roku 2020. Popri tom sa vytvoria nové pracovné miesta s trvalou udržateľnosťou aj pre občanov s nízkym vzdelaním, bez vzdelania a pre problémové skupiny. V súvislosti s realizáciou projektov podporených fondom sa od roku 2002 vytvorilo 1 058 nových pracovných miest a do roku 2015 by fond chcel dosiahnuť vytvorenie cca 6 000 a do roku 2020 cca 10 000 nových pracovných miest s trvalou udržateľnosťou. Dôležitým cieľom je aj zabezpečenie spracovania starých vozidiel až na úroveň 95 % z každého vozidla a dobudovanie recyklačného priemyslu ako zdroja nových surovín pre ostatné priemyselné odvetvia a tiež zdroja daní do štátneho rozpočtu.

Pre odstránenie problémov v systéme recyklácie na Slovensku a dosiahnutie recyklačných cieľov v súlade so zámermi EÚ preto navrhuje Recyklačný fond tieto legislatívne zmeny:  
1.   Legislatívne zmeny transponovania smerníc EÚ.
2.    Legislatívne zmeny na odstránenie súčasných problémových oblastí a na podporu riešenia súčasných krízových podmienok.
3.    Legislatívne zmeny smerujúce k dosiahnutiu strategických zámerov fondu, ktoré sú v súlade so záujmami občanov a SR.

V súčasnosti sa problémové oblasti a krízové javy v oblasti separácie a recyklácie nedajú riešiť Recyklačným fondom, ktorý na to nemá kompetencie, ani zdroje. Ak by ich mal, mohlo byť vybudovaných viac zberných dvorov, zavedená efektívnejšia separácia, občan by neplatil za separáciu dvakrát a bol by dostatok zdrojov na vykrytie nákladov pre mestá, obce a firmy pôsobiace v oblasti separácie a recyklácie.

Problémové oblasti

Aj keď EÚ stanovuje limity a podiel recyklácie odpadov z obalov pre SR, Ministerstvo životného prostredia (MŽP), ktoré zodpovedá za plnenie limitov, dnes nemá žiadny nástroj, ktorý by zabezpečil plnenie tohto záväzku. Takýmto nástrojom by mohol byť Recyklačný fond, ktorý by v spolupráci s oprávnenými organizáciami a povinnými osobami, plnenie týchto limitov zabezpečil. K zodpovednosti fondu za plnenie tejto úlohy by však museli byť legislatívne definované aj právomoci fondu od vyjadrovania sa k registrácii oprávnených organizácií a kolektívnych systémov MŽP, až po kontrolnú právomoc voči všetkým súkromným firmám pôsobiacim v oblasti zhodnocovania odpadov a plnenia limitov.

,,V súčasnosti sú recyklačné poplatky zahrnuté v cenách výrobkov a reálne ich platí občan pri kúpe tovarov vo všetkých 10 komoditách. Podľa našich výpočtov občania SR pri nákupe výrobkov zaplatia ročne cca 80 mil. EUR recyklačných poplatkov, z ktorých povinné osoby (výrobcovia, dovozcovia) transferujú do fondu len 15 – 20 mil. EUR. Z tohto objemu je príjem do fondu za 5 komodít len cca 3 mil. EUR (papier, plasty, kovové obaly, viacvrstvové kombinované materiály, elektro). Ostatné finančné prostriedky zostávajú v systéme súkromných spoločností (viac ako 60 mil. EUR) a vo veľkej väčšine nie sú efektívne využívané na podporu separácie a recyklácie odpadov“, konštatoval J. Líška.

Zároveň poukázal na to, že na druhej strane, mestá a obce, ale aj súkromné spoločnosti, ak chcú kontinuálne a plynulo zabezpečiť svoje aktivity, musia oblasť separovaného zberu a recyklácie dotovať z iných aktivít. Dnes sú overené informácie, že napr. mesto s cca 30 000 obyvateľmi má nasledovné kalkulácie zdrojov podľa jednotlivých rokov:

,,Občan napriek tomu, že pri kúpe tovaru zaplatil recyklačný poplatok, platí následne aj poplatok obci za odvoz odpadu. Teda platí za separáciu a recykláciu odpadu 2-krát. Mestá a obce majú rôzny systém poplatkov a ich rôznu výšku. Je nevyhnutné, aby oddelili poplatok za separovaný zber od poplatku za komunálny odpad. Zásada pri poplatkoch by mala byť taká, aby občan ročne platil za komunálny odpad priamo úmerne jeho vyprodukovanému množstvu. Čiže čím viacej odpadu, tým vyššie platby. Zásada v oblasti separovaného odpadu by naopak mala byť taká, aby občan neplatil za jeho odvoz žiadny poplatok, pretože už raz zaplatil recyklačný poplatok v cene výrobku. Diskusia zo zástupcami miest a obcí nás vedie k názoru, že veľké problémy majú s tými odpadmi, ktoré sú v značných množstvách ukladané na skládky. Patria k nim stavebné odpady, textílie, drevené obaly a výrobky z dreva, rozpúšťadlá, biologicky rozložiteľný odpad. Bez finančných zdrojov nevieme nakladanie s týmito komoditami riešiť separáciou a recykláciou. Preto je potrebné rozšíriť komodity Recyklačného fondu o  stavebný odpad, textílie, drevené obaly a výrobky z dreva a k súčasnej komodite odpadových olejov priradiť rozpúšťadlá“, navrhol J. Líška.

Výsledky aktivít Recyklačného fondu

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.