Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Trh s odpadmi: poučíme sa z regulácií?

Text Richarda Ďuranu, ktorý sme publikovali nedávno i na stránkach Odpady-Portal.sk, bol úvodom do problematiky príčin vzniku regulácií trhu v odpadoch. Poukazoval na to, že obavy z vyčerpateľnosti zdrojov, ktoré boli hybnou silou vzniku regulácií, nestoja na pevných základoch. Zavedenie regulácií odpadového trhu je však realitou súčasnej environmentálnej politiky, preto je potrebné venovať väčšiu pozornosť tomu, aby vládou regulovaný trh fungoval čo najefektívnejšie.

Trh s odpadmi: poučíme sa z regulácií?

  • Publicistika |  29.01.2010 |  Radovan Ďurana, Úvod: Radovan Kazda
Článok ďalšieho autora z think-tanku INESS, Radovana Ďuranu, sa venuje trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie, ktorý má podobné znaky a dopady vládou vnúteného obchodovania ako trh s odpadmi.

V podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vláda totiž vykonala podobné opatrenia ako v regulácií zhodnocovania odpadov. Zásahom vlády sa z drahšieho a teda málo obchodovateľného tovaru (OZE / v prípade odpadov druhotnej suroviny) stal tovar lacnejší, tak, aby sa zvýšila motivácia ľudí pre obchodovanie s ním a tovar mohol konkurovať iným alternatívam (konvenčným zdrojom energie / skládkovaniu). Ekonomické mechanizmy, ktorými je možné tento cieľ dosiahnuť, sú rôzne, známe a veľmi rozšírené. Odvíjajú sa od konceptu tzv. Pigouviánskej dane (Pigouvian tax), ktorej cieľom je zdaniť činnosti, ktoré spôsobujú negatívne dopady na nezúčastnené strany. Tieto opatrenia sú však mnohými ekonómami často kritizované, z viacerých dôvodov. Niektoré z nich popisuje v článku i Richard Ďurana: vnútené alternatívne činnosti (teda kupovanie OZE / kupovanie zhodnocovania odpadov) sú nákladnejšie, vládou prakticky nezvládnuteľné procesy, ktoré vedú k neefektívnemu použitiu peňazí a neprinášajú očakávaný výsledok v urýchlení dobiehania "prirodzeného" vývoja alternatívnych technológií. Nesporným negatívom týchto opatrení je dopad na najchudobnejších obyvateľov, keďže vládou vnútené "dorovnávanie" cien platí spotrebiteľ.


Prenajmem strechu rodinného domu | Radovan Ďurana | blog.aktualne.centrum.sk

Elektrina vyrobená slnečnými elektrárňami zažila v poslednom období ohromný rast popularity. Nie náhodou, štáty garantujú dlhodobé výkupné ceny elektriny na úrovni 10 a viacnásobku ceny elektriny vyrobenej štandardnými zdrojmi.

Rastúce výrobné kapacity na produkciu solárnych panelov a technologický pokrok tlačia ich cenu dolu. Výsledkom je lukratívny biznis s garantovanými výnosmi a ziskom. Zisk z tohto podnikania následne zvyšuje hodnotu aktív, ktoré by inak stáli ladom, ale v tomto prípade sú využiteľné. Napríklad také strechy rodinných domov. Meter štvorcový správne natočenej strechy môže vyniesť aj 60 Kč ročne.

Prenájom strechy je manifestáciou neviditeľnej ruky trhu. Proces nikým neriadeného hľadania efektívnejšieho využitia existujúcich zdrojov, ku ktorému dochádza, ak sú tradičné zdroje príliš nákladné (vysoká cena vhodných pozemkov), alebo je predajná cena vyprodukovaného statku dostatočne vysoká. v tomto prípade je to najmä ten druhý faktor, ktorý je zároveň prejavom štátneho zásahu do ekonomiky. Zásah, ktorý odvracia pozornosť mnohých investorov od priemyselného sektora, či sektora služieb a preťahuje ich vzácny kapitál do konkrétnej oblasti výroby elektriny. Niežeby to bol ojedinelý prípad, viď investičné stimuly, je však zaujímavý tým, že sa na ňom dá ilustrovať, ako štátny úradník nie je schopný ani pri najlepšej vôli optimálne nastaviť cenu, a flexibilne ju upravovať.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovil výkupnú cenu za slnečnú elektrinu v tomto roku na 0,43€/KWh. Cena je to vskutku výhodná, zhruba 6 násobok trhovej ceny elektriny, záujem investorov bol obrovský. Štátny úradník sa zľakol vysokého dopytu, a tak zavádza novú reguláciu. Ak novelu schváli parlament, Ministerstvo hospodárstva bude schvaľovať každý projekt nad 0,1 MWe, či je v súlade s energetickou koncepciou krajiny. To výrazne obmedzí vznik väčších projektov. Projekty nad 1 MWe (všetky, nielen slnečné) bude musieť odsúhlasiť aj ÚRSO. Maximálny možný výkon všetkých slnečných elektrární určuje podmienka získania súhlasu prenosovej spoločnosti, ktorá vystavila solárnej energii limit 120 MWe, ako únosnú mieru pre stabilitu siete. Celkom významné zmeny prijaté v horizonte jedného roka musia dať investorom zabrať.

Slovensko začalo s podporou solárnych zdrojov pomerne neskoro, hovorí o tom aj zapojený inštalovaný výkon v minulom roku vo výške 0,2 MWe. So susedným Českom sa nemôžeme porovnávať. Tam inštalovaný výkon solárnych elektrární dosiahol 470 MWe (zhruba výkon jedného reaktoru v Mochovciach) a mal by vzrásť do konca tohto roku na 1000 MWe. Najväčšiu z nich plánuje ČEZ s rozlohou 80 futbalových ihrísk a výkonom 30 MWe.

Vysoký záujem investorov je pochopiteľne dôsledkom výhodnosti nastavenia cien. Výkupná cena je síce garantovaná (v Česku 11- 12 Kč/kWh), ale to neznamená, že distribučné firmy ju dotujú z vlastného vrecka. Náklady na inak nerentabilnú produkciu solárnej elektriny hradia všetci spotrebitelia. Prepočet zo susedného Česka hovorí, že pri dosiahnutí jedného gigawatu inštalovaného výkonu v roku 2011 bude jedna MWh vyrobenej elektriny vyžadovať príspevok 190 Kč korún (pri

Solárna energia

očakávanom 13% využití inštalovaného výkonu). To je zvýšenie aktuálnej ceny silovej elektriny o 10%! Na Slovensku je inštalovaný výkon podstatne nižší, a preto aj doplatky nebudú tak bolieť. To ale stále nie sú všetky náklady daňových poplatníkov. Rozsiahle zdroje do nich tečú z eurofondov a dotácií zo štátneho rozpočtu.

Z pohľadu spotrebiteľa si môžeme gratulovať, že na Ministerstve hospodárstva sa nepresadilo loby obnoviteľných zdrojov tak intenzívne ako v okolí. Nevedno, či je to skutočnými obavami o stabilitu prenosových sietí, tlakom producentov z konvenčných zdrojov, alebo strachom z prílišného tlaku na spotrebiteľské ceny.

Príliš štedrú dotačnú politiku sa preto chystá obmedzovať nielen Česko (návratnosť slnečných elektrární tam vychádza už aj na 6 rokov), ale výkupné ceny plánujú znižovať už aj v Nemecku. Tam by mala cena elektriny vyrobenej na strechách klesnúť o 15%, na pôde dokonca o 25%. Rovnako Francúzsko uvažuje o podobnom znižovaní.

Na jednej strane by sa dalo hovoriť o úspechu európskej politiky. Naplnilo sa očakávanie, že rozvoj obnoviteľných zdrojov bude viesť k znižovaniu investičných nákladov, a teda že návratnosť investícií do solárnych elektrární bude potrebné dotovať nižšou sumou, alebo kratšie. Solárne panely skutočne zlacneli.

To by bol však len veľmi obmedzený pohľad na dopady tejto hospodárskej politiky.

Tu je niekoľko negatív stimulačnej politiky.

1) 1MWe inštalovaný v solárnej elektrární nie je náhradou 1 MWe fosílnych zdrojov. Vyžaduje zálohovanie takýmto zdrojom na viac ako 80%.

2) Vysoký inštalovaný výkon zdrojov s nestabilným výkonom vyžaduje dodatočné náklady na reguláciu siete, a náklady na výstavbu dodatočnej infraštruktúry.

3) Časté zmeny v zákonoch na podporu výstavby slnečných elektrární poukazujú na to, že „manažovanie trhu“ stimulmi a dotovanými cenami nie je (a nemôže byť) z pozície štátneho úradníka zvládnuté. Pôvodne vysoké výkupné ceny vyslali falošné informácie investorom, ktorí budú teraz musieť utopiť nezanedbateľnú sumu vstupných nákladov, kvôli nemožnosti realizovať všetky svoje projekty.

4) Lukratívnosť slnečnej energie priťahovala kapitál, ktorý nemohol byť využitý v iných sektoroch produktívnejšie. Vývoj solárnych kolektorov, a teda aj pokles ich ceny, by sa nezastavil, ak by vlády nedotovali túto formu výroby elektriny. Už v minulosti boli solárne zdroje, hoci drahšie, žiadané v oblastiach, kde nie je prístup k distribučnej sieti. Možno by vývoj nebol tak rýchly, ale k masovému rozšíreniu by došlo až vtedy, keď by využitie solárnej elektriny bolo ekonomicky rentabilné. v medziobdobí by mohol byť kapitál využitý v sektoroch, ktoré nevyžadujú dotovanie (dotovanie znamená, že vláda podporuje výrobu statku, ktorý si inak nikto nechce za pôvodnú cenu kúpiť, čiže neefektívnu alokáciu zdrojov)).

Z pohľadu potreby dotovania je pre slovenských daňových poplatníkov podstatne lacnejšia elektrina z biomasy (ak už má byť sledovaný cieľ podielu obnoviteľných zdrojov).

Z uvedených dôvodov treba novému návrhu vyčítať nie prísnosť vo vzťahu k solárnej energii, ale naopak, nedôslednosť. Každá nová regulácia bude na meniacom sa trhu čoskoro vyžadovať novú reguláciu. Keď motivácie vznikajú externe (v parlamente), deformujú sa samoregulačné sily trhu. Zrušenie dotovaných výkupných cien by ušetrilo daňovým poplatníkom nielen vo forme nižších cien elektriny, ale aj nižších nákladov verejnej správy na prípravu a neustále upravovanie dotačných politík.

Prevzaté z: Radovan Ďurana | blog.aktualne.centrum.sk
Publikované so súhlasom autora a aktualne.centrum.sk
Úvod: Radovan Kazda | Ilustračné foto: Flickr



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Sedem dôvodov, prečo vláda nemá vyňať kancelársky papier z RZV (KOMENTÁR)

Sedem dôvodov, prečo vláda nemá vyňať kancelársky papier z RZV (KOMENTÁR)

Výnimka pre kancelársky papier má pomôcť výrobcom. Tu je sedem dôvodov, prečo argumenty obhajcov zmeny nesedia a návrh treba odmietnuť.

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

X
X
X
X