Článok ďalšieho autora z think-tanku
INESS, Radovana
Ďuranu, sa venuje trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie, ktorý má
podobné znaky a dopady vládou vnúteného obchodovania ako trh
s odpadmi.
V podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vláda totiž
vykonala podobné opatrenia ako v regulácií zhodnocovania
odpadov. Zásahom vlády sa z drahšieho a teda málo
obchodovateľného tovaru (OZE / v prípade odpadov druhotnej
suroviny) stal tovar lacnejší, tak, aby sa zvýšila motivácia ľudí pre
obchodovanie s ním a tovar mohol konkurovať iným
alternatívam (konvenčným zdrojom energie / skládkovaniu). Ekonomické
mechanizmy, ktorými je možné tento cieľ dosiahnuť, sú rôzne, známe
a veľmi rozšírené. Odvíjajú sa od konceptu tzv. Pigouviánskej
dane (Pigouvian
tax), ktorej cieľom je zdaniť činnosti, ktoré spôsobujú negatívne
dopady na nezúčastnené strany. Tieto opatrenia sú však mnohými
ekonómami často kritizované, z viacerých dôvodov. Niektoré
z nich popisuje v článku i Richard Ďurana: vnútené
alternatívne činnosti (teda kupovanie OZE / kupovanie zhodnocovania
odpadov) sú nákladnejšie, vládou prakticky nezvládnuteľné procesy,
ktoré vedú k neefektívnemu použitiu peňazí a neprinášajú
očakávaný výsledok v urýchlení dobiehania "prirodzeného"
vývoja alternatívnych technológií. Nesporným negatívom týchto
opatrení je dopad na najchudobnejších obyvateľov, keďže vládou
vnútené "dorovnávanie" cien platí spotrebiteľ.
Prenajmem strechu rodinného domu | Radovan Ďurana |
blog.aktualne.centrum.sk
Elektrina vyrobená slnečnými elektrárňami
zažila v poslednom období ohromný rast popularity. Nie náhodou,
štáty garantujú dlhodobé výkupné ceny elektriny na úrovni 10
a viacnásobku ceny elektriny vyrobenej štandardnými zdrojmi.
Rastúce výrobné kapacity na produkciu solárnych panelov
a technologický pokrok tlačia ich cenu dolu. Výsledkom je
lukratívny biznis s garantovanými výnosmi a ziskom. Zisk z
tohto podnikania následne zvyšuje hodnotu aktív, ktoré by inak stáli
ladom, ale v tomto prípade sú využiteľné. Napríklad také strechy
rodinných domov. Meter
štvorcový správne natočenej strechy môže vyniesť aj 60 Kč ročne.
Prenájom strechy je manifestáciou neviditeľnej ruky trhu. Proces
nikým neriadeného hľadania efektívnejšieho využitia existujúcich
zdrojov, ku ktorému dochádza, ak sú tradičné zdroje príliš nákladné
(vysoká cena vhodných pozemkov), alebo je predajná cena
vyprodukovaného statku dostatočne vysoká. v tomto prípade je to
najmä ten druhý faktor, ktorý je zároveň prejavom štátneho zásahu do
ekonomiky. Zásah, ktorý odvracia pozornosť mnohých investorov od
priemyselného sektora, či sektora služieb a preťahuje ich vzácny
kapitál do konkrétnej oblasti výroby elektriny. Niežeby to bol
ojedinelý prípad, viď investičné stimuly, je však zaujímavý tým, že
sa na ňom dá ilustrovať, ako štátny úradník nie je schopný ani pri
najlepšej vôli optimálne nastaviť cenu, a flexibilne ju
upravovať.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovil výkupnú cenu
za slnečnú elektrinu v tomto roku na 0,43€/KWh. Cena je to
vskutku výhodná, zhruba 6 násobok trhovej ceny elektriny, záujem
investorov bol obrovský. Štátny úradník sa zľakol vysokého dopytu, a
tak zavádza
novú reguláciu. Ak novelu schváli parlament, Ministerstvo
hospodárstva bude schvaľovať každý projekt nad 0,1 MWe, či je v
súlade s energetickou koncepciou krajiny. To výrazne obmedzí
vznik väčších projektov. Projekty nad 1 MWe (všetky, nielen slnečné)
bude musieť odsúhlasiť aj ÚRSO. Maximálny možný výkon všetkých
slnečných elektrární určuje podmienka získania súhlasu prenosovej
spoločnosti, ktorá vystavila
solárnej energii limit 120 MWe, ako únosnú mieru pre stabilitu
siete. Celkom významné zmeny prijaté v horizonte jedného roka
musia dať investorom zabrať.
Slovensko začalo s podporou solárnych zdrojov pomerne
neskoro, hovorí o tom aj zapojený inštalovaný výkon v minulom
roku vo
výške 0,2 MWe. So susedným Českom sa nemôžeme porovnávať. Tam
inštalovaný výkon solárnych elektrární dosiahol
470 MWe (zhruba výkon jedného reaktoru v Mochovciach) a mal
by vzrásť do konca tohto roku na 1000 MWe. Najväčšiu
z nich plánuje ČEZ s rozlohou 80 futbalových ihrísk a výkonom
30 MWe.
|
Vysoký záujem investorov je
pochopiteľne dôsledkom výhodnosti nastavenia cien. Výkupná cena je
síce garantovaná (v Česku 11- 12 Kč/kWh), ale to neznamená, že
distribučné firmy ju dotujú z vlastného vrecka. Náklady na
inak nerentabilnú produkciu solárnej elektriny hradia všetci
spotrebitelia. Prepočet zo susedného Česka hovorí, že pri
dosiahnutí jedného gigawatu inštalovaného výkonu v roku 2011
bude jedna MWh vyrobenej elektriny vyžadovať príspevok 190 Kč
korún (pri
|
|
očakávanom 13% využití
inštalovaného výkonu). To je zvýšenie aktuálnej ceny silovej
elektriny o 10%! Na Slovensku je inštalovaný výkon podstatne
nižší, a preto aj doplatky nebudú tak bolieť. To ale stále nie
sú všetky náklady daňových poplatníkov. Rozsiahle zdroje do nich tečú
z eurofondov a dotácií zo štátneho rozpočtu.
Z pohľadu spotrebiteľa si môžeme gratulovať, že na Ministerstve
hospodárstva sa nepresadilo loby obnoviteľných zdrojov tak intenzívne
ako v okolí. Nevedno, či je to skutočnými obavami o stabilitu
prenosových sietí, tlakom producentov z konvenčných zdrojov,
alebo strachom z prílišného tlaku na spotrebiteľské ceny.
Príliš štedrú dotačnú politiku sa preto chystá obmedzovať
nielen Česko (návratnosť slnečných elektrární tam vychádza už aj
na 6 rokov), ale výkupné ceny plánujú znižovať už
aj v Nemecku. Tam by mala cena elektriny vyrobenej na
strechách klesnúť
o 15%, na pôde dokonca o 25%. Rovnako Francúzsko uvažuje o
podobnom znižovaní.
Na jednej strane by sa dalo hovoriť o úspechu európskej politiky.
Naplnilo sa očakávanie, že rozvoj obnoviteľných zdrojov bude viesť k
znižovaniu investičných nákladov, a teda že návratnosť investícií do
solárnych elektrární bude potrebné dotovať nižšou sumou, alebo
kratšie. Solárne panely skutočne zlacneli.
To by bol však len veľmi obmedzený pohľad na dopady tejto
hospodárskej politiky.
Tu je niekoľko negatív stimulačnej politiky.
1) 1MWe inštalovaný v solárnej elektrární nie je náhradou 1 MWe
fosílnych zdrojov. Vyžaduje
zálohovanie takýmto zdrojom na viac ako 80%.
2) Vysoký inštalovaný výkon zdrojov s nestabilným výkonom
vyžaduje dodatočné náklady na reguláciu siete, a náklady
na výstavbu dodatočnej infraštruktúry.
3) Časté zmeny v zákonoch na podporu výstavby slnečných elektrární
poukazujú na to, že „manažovanie trhu“ stimulmi
a dotovanými cenami nie je (a nemôže byť) z pozície
štátneho úradníka zvládnuté. Pôvodne vysoké výkupné ceny vyslali
falošné informácie investorom, ktorí budú teraz musieť utopiť
nezanedbateľnú sumu vstupných nákladov, kvôli nemožnosti realizovať
všetky svoje projekty.
4) Lukratívnosť slnečnej energie priťahovala kapitál, ktorý nemohol
byť využitý v iných sektoroch produktívnejšie. Vývoj solárnych
kolektorov, a teda aj pokles ich ceny, by sa nezastavil, ak by
vlády nedotovali túto formu výroby elektriny. Už v minulosti
boli solárne zdroje, hoci drahšie, žiadané v oblastiach, kde nie
je prístup k distribučnej sieti. Možno by vývoj nebol tak rýchly, ale
k masovému rozšíreniu by došlo až vtedy, keď by využitie solárnej
elektriny bolo ekonomicky rentabilné. v medziobdobí by mohol byť
kapitál využitý v sektoroch, ktoré nevyžadujú dotovanie
(dotovanie znamená, že vláda podporuje výrobu statku, ktorý si inak
nikto nechce za pôvodnú cenu kúpiť, čiže neefektívnu alokáciu
zdrojov)).
Z pohľadu potreby dotovania je pre slovenských daňových
poplatníkov podstatne lacnejšia elektrina z biomasy (ak už má byť
sledovaný cieľ podielu obnoviteľných zdrojov).
Z uvedených dôvodov treba novému návrhu vyčítať nie prísnosť vo
vzťahu k solárnej energii, ale naopak, nedôslednosť. Každá nová
regulácia bude na meniacom sa trhu čoskoro vyžadovať novú reguláciu.
Keď motivácie vznikajú externe (v parlamente), deformujú sa
samoregulačné sily trhu. Zrušenie dotovaných výkupných cien by
ušetrilo daňovým poplatníkom nielen vo forme nižších cien elektriny,
ale aj nižších nákladov verejnej správy na prípravu a neustále
upravovanie dotačných politík.
Prevzaté z: Radovan
Ďurana | blog.aktualne.centrum.sk
Publikované so súhlasom
autora a aktualne.centrum.sk
Úvod: Radovan Kazda | Ilustračné
foto: Flickr
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.