Recyklačný fond: založenie bolo chybou, poučíme sa z nej?

Po takmer deviatich rokoch sa ukazuje, že dôsledky tohto rozhodnutia boli deštrukčné a s trh s odpadmi sa môže z nich spamätávať dosť dlho.

Problém je o to aktuálnejší, že v súčasnosti už ekonomické predstavy vlády o potrebe dotovania trhu realizujú štrukturálne fondy EÚ, ktoré disponujú podstatne vyššími zdrojmi ako Recyklačný fond. Hoci ani tento nástroj nie je zárukou efektívneho investovania prostriedkov, pracuje s vyššou mierou vládnej i verejnej kontroly.

Dopady činnosti Recyklačného fondu sú dobre známe a vláda nepotrebuje ďalšiu analýzu, aby mohla v zmysle svojho programového vyhlásenia konať: fond prispel k monopolizácii trhu spracovateľov a vyzbierané príspevky rozdeľoval neefektívne, takže spôsoboval škodu prispievateľom. Malý príklad z príjmov a výdavkov fondu, ktoré zverejnil fond vo svojich výročných správach. Výdavky na správu Recyklačného fondu v rokoch 2003-2009 presiahli sumu 13,3 mil. eur, teda v priemere viac ako 1,9 mil. eur ročne (minulý rok až 2,38 mil. eur). V porovnaní s tým, štátny Environmentálny fond prerozdelil minulý rok takmer dvojnásobok finančných prostriedkov na dotácie (48 mil. eur oproti 25,3 mil. eur z RF), ale výdavky na správu fondu boli len na úrovni 36 % z výdavkov na správu Recyklačného fondu. Na jednotku pridelených dotácií tak potreboval Environmentálny fond v porovnaní s Recyklačným fondom iba menej ako pätinu (19 %) nákladov. Pritom Environmentálny fond je štátnym fondom, teda nedisponuje motiváciou hospodáriť efektívne v takej miere, aká je typická pre súkromných podnikateľov.

Položme si otázku: ktorý súkromný výrobca alebo dovozca tovaru, z ktorého vzniká odpad, má reálny záujem, aby jeho kapitál investoval "neštátny" podnik, ktorý na svoju činnosť spotrebuje päťnásobne viac, než štátny fond?

Zrejme žiaden, preto sme sa pokúsili v analýze príjmov a výdavkov fondu, ktorú sme zverejnili na portáli, hľadať odpoveď na otázku, prečo to tak je. Pozoruhodným zistením je fakt, že fond dlhodobo akumuloval prijaté príspevky bez toho, aby ich obratom použil na zákonom určené funkcie, teda podporu spracovateľov a obcí. Toto podozrenie sme sa snažili overiť, ale Recyklačný fond odmietol zverejniť stav svojich sektorových účtov. Memáme preto presnú odpoveď na položenú otázku. Prepočty príjmov a výdavkov fondu však naznačujú, že fond v súčasnosti "zadržiava" prostriedky vo výške, ktorá môže dosahovať sumu až 45 mil. eur.

Prečo to tak je? Ponechajme otázku nezodpovedanú, iba pripomeňme ustanovenie zákona o odpadoch, podľa ktorého fond síce môže vynakladať na svoju správu iba 3 % príjmov za predchádzajúci rok, ale netýka sa to úrokov z prostriedkov Recyklačného fondu uložených v bankách. Tie sú tým vyššie, čím viac prostriedkov fond neprerozdelí. Zdá sa byť zjavné, že fond išiel práve touto cestou. Reálne totiž minul na svoju správu viac ako 7,5 % zo svojich príjmov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.