Zvolíme si optimálnu možnosť na plnenie recyklačných cieľov?

Bioodpadu je v „komunále“ najviac

Keďže už teraz máme s prijatím novej legislatívy značný sklz a reálne nám hrozia sankcie, uvedomujeme si, že tlak je značný. Prioritou pri tvorbe systému by v každom prípade malo byť zohľadnenie všetkých dostupných údajov a faktov. Podľa toho by sa primerane mali nastaviť jednotlivé kritériá, s dôrazom na ekonomickú udržateľnosť pri zefektívňovaní separovaného zberu a recyklácie do roku 2020.

Do úvahy je treba vziať podstatný fakt, že smernica je záväzná pre každý členský štát EÚ bez ohľadu na to, či členský štát stihol jej implementáciu v stanovenom termíne. Rozhodujúci je výsledok, ale členský štát má možnosť voľby, akou formou a akými prostriedkami ho dosiahne.

Pre budovanie celého systému separovaného zberu je veľmi podstatné Rozhodnutie Komisie 2011/753/EU zo dňa 18.11.2011, ktorým sa stanovili pravidlá a metódy výpočtu pre dodržiavanie cieľov v roku 2020. Podľa čl. 3 odst.1, Rozhodnutia komisie 2011/753/EU, členský štát má možnosť si vybrať jeden variant, ako bude vykazovať dodržiavanie jednotlivých cieľov určených pre komunálne odpady v čl. 11 odst. 2 písm. a) smernice 2008/98/ES:

1. príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo;

2. príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo alebo iných druhov odpadu z domácností z jedného materiálu alebo podobného odpadu iného pôvodu;

3. príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností;

4. príprava na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu;

Z toho titulu je dôležité po analýze zvoliť tú možnosť, ktorou má Slovensko šancu tieto ciele reálne dosiahnuť. Mala by prebehnúť odborná diskusia, aby sa zvolil najvhodnejší variant a zohľadniť:

• skutočnosť, že údaje o množstve odpadu na opätovné použitie a recykláciu sa sčítavajú a nevykazujú sa samostatne (50% spolu, nie z každého odpadu na recykláciu), kde výstupom má byť zníženie množstva komunálneho odpadu na polovicu, určeného na zneškodnenie;

• výrazné regionálne rozdiely a špecifiká;

• potrebu zjednotiť evidenciu komunálneho odpadu a domového odpadu tak, aby mala reálnu výpovednú hodnotu;

• potrebu zjednotenia pojmov.

Termínom, dokedy tak musíme urobiť, je podľa čl. 3, odst. 5 Rozhodnutia Komisie 2011/753/EU august 2012.

Priamo s vyššie uvedeným súvisia aj niektoré závery štúdie s názvom „Analýza zloženia zmesového komunálneho odpadu a metodika odberu vzoriek“, ktorú v spolupráci s Mestom Košice a spoločnosťami NATUR-PACK, a.s. a KOSIT, a.s., zrealizoval kolektív Katedry neželezných kovov a spracovania odpadov HF TU Košice pod vedením prof. Ing. Tomáša Havlíka, DrSc.

Štúdia sa venovala materiálovej analýze zmesového komunálneho odpadu v lokalite Košice. Metodika a optimálny postup materiálovej analýzy zmesového komunálneho odpadu sa stanovili na základe overených praktík vo viacerých európskych mestách. Realizovali sa štyri kampane, v každom ročnom období v mestských lokalitách, ktoré boli vybrané z hľadiska zástavby, populácie a typov používaných kontajnerov na zber komunálneho odpadu.

Oblasť bola rozdelená na 3 lokality:

• sekcia rodinných domov

• sídlisková sekcia

• zmiešaná sekcia

Vo všetkých lokalitách je funkčný separovaný zber papiera, skla, plastov a kovov.

Z výsledkov analýzy je jednoznačné, že najväčší podiel z celkového množstva zmesového komunálneho odpadu má v každom ročnom období BRKO (biologicky rozložiteľný komunálny odpad) – 48,64%, s výraznejšie vyšším podielom v domovej zástavbe ako v sídliskovej. Tento záver by mohol naznačovať, ktorý z možných variantov by bolo vhodné vybrať, kde sú značné rezervy a pozornosť zamerať na kompostovanie (prioritne domáce, prípadne lokálne kompostovanie).

Ďalším zaujímavým záverom je pomerne vysoký výskyt papiera, čo je predpoklad na rozšírenie – zahustenie zberu tejto komodity. U plastov je prekvapivý napríklad podiel fólie – 6,97%, kde tento záver je možné využiť a nasmerovať obyvateľov, aby sa aj tento druh plastov umiestňoval v kontajneroch, prípadne vreciach, určených na separovaný zber, kde sa prevažne nachádza PET, čo dokazuje pomerne nízky percentuálny podiel – 1,87%, nachádzajúci sa v skúmanom zmesovom komunálnom odpade.

Z analýzy vyplynulo viacero zaujímavých záverov, z ktorých niektoré vyvracajú dlhodobo akceptované konštatovania – napríklad o nízkom obsahu PET a elektroodpadu v komunálnom odpade. Naopak, iné ich potvrdzujú – napríklad o vysokom obsahu bioodpadu v komunálnom odpade. Konštatovania sú premietnuté v jednotlivých východiskových dokumentoch.

Pri analýze sa zvlášť u jednotlivých komodít skúmal aj podiel obalov, čo má rovnako vysokú výpovednú hodnotu. U skla sa vyskytovalo výlučne obalové sklo s celkovým podielom 4,52% zo skúmaného komunálneho odpadu. Kovové obaly tvorili podiel 1,92% a VKM 1,19%.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že každý región môže mať svoje špecifiká, preto by bolo vhodné vykonať podobnú analýzu v každom väčšom územnom celku. V Košiciach sa pomocou tejto analýzy odkryli ďalšie možnosti nastavenia logistiky separovaného zberu odpadu. Aby bol celý výstup komplexný, je potrebné vykonať podobnú analýzu aj z veľkorozmerného odpadu (privážaného vo VKK), vyseparovaného odpadu v rámci separovaného zberu (kontajnerový a vrecový zber), „podobného odpadu“ – IaC – (odpad z úradov, inštitúcií, drobných živnostníkov, obchodníkov a pod.), prípadne príslušného druhu odpadu umiestneného v zberných dvoroch.

Prvý, významný krok je splnený a naznačil rezervy a ďalšie smerovanie k tomu, aby sa zbytočne naslepo nevenovali investície a pozornosť nepodstatným komoditám, prípadne formám zberu (maximálne ich využiť ako doplnkové pri motivácii detí v procese zvyšovania environmentálneho povedomia).

Z komplexnejšieho záberu, keďže je avizované, že verzia zákona o odpadoch je takmer vo finálnej podobe a POH bol už Vládou SR schválený, bolo by na mieste skúsiť pozrieť sa na veci z tohto uhla pohľadu. Reálne výstupy z praxe by mali pomôcť zvoliť jednotnú metodiku a navigovať smerovanie k reálnemu splneniu cieľov smernice, aj keď sa zdá, že rok 2020 je ešte príliš vzdialený. Systém však nastavujeme práve teraz.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.