Komisia núti Britániu, aby zberala separované komodity oddelene. Odborníci reguláciu spochybňujú

Európska komisia totiž vydala v júni tohto roka usmernenie k výkladu kľúčových ustanovení rámcovej smernice o odpadoch. Jednou z krajín, ktorej sa usmernenie bezprostredne dotkne, je Veľká Británia, kde budú musieť zmeniť spôsob separovania odpadu z domácností.

V polovici administratívnych regiónov Anglicka, Walesu, Škótska a Severného Írska totiž lokálne vlády a samosprávy zaviedli a v súčasnosti stále používajú tzv. zmiešaný systém zberu recyklovateľných komodít odpadu z domácností (papier, kovy, plasty a sklo).

V rámci tohto „zmiešaného zberu“ sú všetky alebo viaceré recyklovateľné komodity v domácnostiach zbierané spoločne do jedného vreca alebo nádoby, a k separácii do jednotlivých recyklačných prúdov dochádza až v triediacich prevádzkach spracovateľov a zhodnocovateľov komunálneho odpadu. Komisia požaduje zákaz používania takéhoto „zmiešaného zberu“ najneskôr do roku 2015.

Komisia sa odvoláva na rámcovú smernicu o odpadoch. Tá prikazuje členským krajinám únie prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie triedenia odpadov priamo pri zdroji.

„V súlade s týmto cieľom a ako prostriedok na uľahčenie zhodnocovania odpadu alebo zlepšenie jeho potenciálu zhodnocovania by sa odpad predtým, než sa podrobí činnostiam zhodnocovania, ktorými sa dosiahne najlepší celkový environmentálny výsledok, mal zbierať separovane, ak je to technicky, environmentálne a hospodársky uskutočniteľné“, konštatuje Komisia. V usmernení definuje požiadavku oddelenej manipulácie, skladovania a prepravy jednotlivých frakcií odpadu zbieraných separovane. Odpady z domácností musia byť separované ešte pred ich zberom.

WLGA: náš systém je efektívnejší

Regionálne združenie Walesu (WLGA - Welsh Local Government Association) však Komisii oponuje viacerými argumentmi. WLGA tvrdí, že triediace prevádzky vhodné pre „zmiešaný zber“ boli vybudované v súlade s vtedy platnou európskou odpadovou legislatívou, pričom náklady na ich vybudovanie boli výrazne vyššie než na klasický separovaný zber. Ich prebudovanie na systém separovaného zberu podľa požiadaviek únie by si podľa združenia vyžiadalo ďalšie finančné prostriedky rádovo v miliónoch eur.

WLGA poukazuje aj na to, že ich systém separovania zberu je efektívnejší. „Pracovníci triediacich prevádzok spracovateľov a zhodnocovateľov komunálneho odpadu dokážu z jedného zdroja (zbernej nádoby/vreca) v rámci zmiešaného zberu správne vyseparovať vyššie percento druhotných surovín. Z dôvodu, že domácnosti separujú jednotlivé recyklovateľné komodity nedôsledne, musia spracovatelia a zhodnocovatelia aj tak jednotlivé recyklačné prúdy tzv. dotrieďovať“, objasňuje združenie.

Za osobitnú výhodu ich systému považujú komfort pre obyvateľov, ktorým sa dosahujú lepšie výsledky. Počet samostatných zberných nádob/vriec pre separovaný zber je totiž veľmi vysoký. Obyvatelia zároveň musia vedieť, čo do ktorej zbernej nádoby, či vreca odpad patrí. „Toto všetko spôsobuje diskomfort, ktorý obyvateľov odrádza od dodržiavania pravidiel schém separovania“, konštatuje WLA.

Za nezavedenie úniou požadovaného systému teraz hrozia krajine vysoké sankcie.

Odborníci: zbytočná regulácia

Martin Valentovič z občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ sa domnieva, že z hľadiska Slovenska nie je ani tak dôležité, či bude viacero farebných nádob na jednotlivé zložky odpadu, alebo len jedna nádoba. Oba systémy sú realizovateľné aj keď systém jednej nádoby je podľa jeho názoru drahší.

„Komfortnosť systému závisí oveľa viac napríklad od frekvencie zberu a od donáškovej vzdialenosti. Pokiaľ bude separovaný zber odvážaný raz za tri mesiace z jedného zberného miesta v obci, tak je úplne jedno, aký systém nádob je vytvorený“, pokračuje Valentovič. Poukazuje aj na nevyhnutnosť primeranej miery osvety nielen medzi deťmi a mládežou, ale hlavne medzi dospelými. „Pokiaľ sa tejto oblasti osvety na Slovensku nebude venovať primeraná pozornosť, žiadny systém separovania odpadov z domácností nebude dosahovať uspokojivé výsledky“ dodáva Martin Valentovič.

Podľa Michala Sebíňa, riaditeľa oprávnenej organizácie NATUR-PACK, je najdôležitejšie, aby zhodnotiteľný odpad nekončil na skládkach odpadov a aby sa maximum odpadu zhodnotilo materiálovo. Cesta, akou to dosiahnuť, podľa Sebíňa už závisí od existujúcich technológii, miestnych podmienok a od nákladov na konkrétny systém zberu odpadov. „Som presvedčený, že triedenie odpadu by malo byť pre domácnosti čo najjednoduchšie. Ak to súčasné technológie umožňujú, tak nevidím dôvod, aby sa recyklovateľné odpady zbierali nezbierali do jedného vreca alebo nádoby“, konštatuje Michal Sebíň.

Roman Vandák z oprávnenej organizácie ENVI-PAK poukazuje na technické nevýhody spoločného zberu separovaných komodít, predovšetkým papiera. Zvyšky nečistôt z ostatných komodít, napríklad plastov a skla), totiž pri spoločnom sústreďovaní materiálu veľké množstvo papiera znehodnocujú.

Podobný problém sa podľa Vandáka týka i skla. To je vzhľadom na svoju hmotnosť a vlastnosti pre triediacu linku rizikovou komoditou, keďže zvyšuje jej opotrebovanosť. V konečnom dôsledku je tak systém síce pre občan komfortnejší, no výrazne nákladnejší. Riešenie spočíva podľa Vandáka v spoločnom zbere takzvanej ľahkej frakcie odpadu, teda plastov, viacvrstvových kombinovaných materiálov a kovových obalov, ktoré nie sú až tak citlivé na znehodnotenie.

Rovnako však spochybňuje zmysluplnosť tejto regulácie. „Je otázne, či je správne, aby v prípade, že krajina plní ciele stanovené v rámcovej smernici, Európska únia zasahovala svojou reguláciou až na takúto operatívnu úroveň“, domnieva sa Roman Vandák.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.