Vláda schválila návrh nového zákona o IPKZ

Požiadavky na prevádzky, ktoré podliehajú integrovanému povoľovaniu, sa majú sprísniť. Vláda odobrila nové znenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorý upravuje postup štátu pri povoľovaní a kontrole rozsiahlejších skládok, spaľovní, rafinérií, výroby a spracovania kovov, spracovania nerastov, bitúnkov, kafilérií, chemických tovární, cementární, sklární, výroby buničiny, papiera, lepenky, kožušín a ďalších prevádzok.

Nové znenie zákona zároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničitého, ktoré nesmú byť prekročené.

Do zákona zapracovali európsku smernicu, ktorá ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky. Tieto pravidlá zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a vytvoria jednotnú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v Európskej únii.

Po zapracovaní smernice je nevyhnutné personálne posilnenie jednotlivých inšpektorátov životného prostredia o 40 zamestnancov. Hlavným dôvodom je zvýšenie nárokov na environmentálne kontroly, ktoré majú byť častejšie.

V závislosti od rizika znečistenia životného prostredia danou prevádzkou ich budú robiť s jedno až trojročnou periodicitou. Náklady na zvýšenie počtu pracovných síl vyčíslili na 485-tisíc eur ročne a týchto nákladov sa týkala aj pripomienka, s ktorou zákon na vláde prešiel.

„Túto kompetenciu sme mohli posunúť aj na mestá a obce, kde by bol ešte väčší nárast pre štát, tak sme sa rozhodli, že to ponecháme na ministerstve životného prostredia,“ vyhlásil minister Peter Žiga. Zamestnancov teda zaplatia z rozpočtovej kapitoly envirorezortu, kde už potrebnú sumu

Združenie VIA IURIS si pochvaľuje, že ani v budúcnosti sa nemajú v povoľovacom konaní utajovať významné informácie o prevádzke, ktorá má vplyv na životné prostredie. MŽP zapracovalo pripomienky občianskeho združenia.

Zo zákona vypustili navrhované ustanovenie, ktoré zavádzalo novú povinnosť inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa boli v povoľovacom konaní utajené významné informácie o prevádzke. Utajené by tak mohli byť paradoxne aj podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia orgánov verejnej správy (napríklad územné rozhodnutie a podobne).

Okrem toho sa mala Inšpekcia životného prostredia podľa návrhu nového zákona podieľať na tvorbe obsahu žiadosti, podanej podnikateľom a následne o nej nezávisle a nestranne rozhodovať. Aj toto ustanovenie napokon zo zákona vypustili.

Autori akceptovali návrh, aby Inšpekcia životného prostredia bola povinná upovedomiť účastníkov konania, že ak nepožiadajú o ústne pojednávanie, nezvolá ho. Ústne pojednávanie je dôležitým medzníkom v konaní o povoľovaní, po ktorom už účastníci konania nemôžu podávať svoje pripomienky.

VIA IURIS ďalej navrhlo, aby medzi správne delikty, za ktoré bude môcť Inšpekcia uložiť pokutu, patrilo aj porušenie povinnosti prevádzkovateľa informovať o postúpení práv a ďalšie zmeny, ktoré posilnia postavenie účastníkov konania z radov verejnosti.

Zákon obsahuje aj sadzobník pokút, ktoré môže Slovenská inšpekcia životného prostredia za správne delikty vymerať.

Tie môžu v niektorých prípadoch predstavovať sumu len do 330 eur (ak prevádzkovateľ neumožnil osobe vykonávajúcej štátny dozor kontrolu prevádzky), ale v niektorých prípadoch sú prípustné aj pokuty od 10 tisíc eur do 331 940 eur (napríklad ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neobmedzil či nezastavil činnosť v prevádzke na základe rozhodnutia orgánu štátneho dozoru a podobne).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.