Súdny dvor: Pezinčania mali byť od začiatku informovaní o skládke | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Súdny dvor: Pezinčania mali byť od začiatku informovaní o skládke

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu rozhodol, že odmietnutie zverejnenia územného rozhodnutia nemožno odôvodniť ochranou obchodných alebo priemyselných informácií.

Súdny dvor: Pezinčania mali byť od začiatku informovaní o skládke

Ilustračné foto: Flickr

  • Spravodajstvo |  15.01.2013 |  SITA, © SITA 2012 | redakcia

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dal za pravdu Pezinčanom v kauze pezinskej skládky.

Na základe európskeho práva (Aarhuského dohovoru) v konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, má byť verejnosť podľa súdneho dvora informovaná v rannom štádiu prijímania rozhodnutí, ak sa dotýkajú životného prostredia.

"Verejnosť navyše musí v zásade mať možnosť bezplatného prístupu k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú rozhodovacieho konania, a možnosť napadnúť na súde zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia vyplývajúceho z takéhoto konania," uvádza sa v tlačovom komuniké Súdneho dvora Európskej únie, ktoré agentúre SITA poskytla Zuzana Trebulová z tlačovej a informačnej sekcie súdu.

Súdny dvor tiež rozhodol, že odmietnutie zverejnenia územného rozhodnutia nemožno odôvodniť ochranou obchodných alebo priemyselných informácií. Stranami tohto sporu boli Pezinčania a mesto Pezinok ako žalobcovia.

Žalovanou stranou bola Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vedľajším účastníkom konania bol prevádzkovateľ skládky, spoločnosť Ekologická skládka.

Ján Man: Ekologická skládka víta rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

Podľa predstaviteľa spoločnosti Jána Mana dal súd v dvoch podstatných otázkach za pravdu povoľovacím orgánom a spoločnosti. Tie budú mať podľa neho vplyv aj na meritórne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Man upriamuje pozornosť na odpovede na druhú a tretiu otázku, ktoré sa týkali podkladov rozhodnutia povoľovacích orgánov - konkrétne stanoviska o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a územného rozhodnutia.

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí napísal, že formálne podanie žiadosti o povolenie na projekt skládky predchádzalo dátumu uplynutia lehoty na prebratie smernice o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (EIA).


Čítajte: Pezinská skládka: chronológia


"V dôsledku toho povinnosti vyplývajúce z tejto smernice nie sú uplatniteľné na tento projekt, a nie je teda potrebné odpovedať na tretiu otázku,“ citoval Man z verdiktu súdneho dvora. Tvrdí, že zo záverov európskeho súdu vyplýva, že Najvyšší súd SR pochybil, keď v prvom rozhodnutí posudzoval záverečné stanovisko EIA nad rámec žalobných návrhov, pričom sa odvolával na európsku legislatívu.

"Keďže táto sa na projekt pezinskej skládky nevzťahuje. Tým bolo dané za pravdu ústavnému sudu, ktorý tento nedostatok najvyššiemu súdu vyčítal a pre ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie najvyššieho súdu," argumentuje Man.

Rovnako súdny dvor EÚ dáva podľa Mana za pravdu povoľovacím orgánom a ich spoločnosti aj v tretej otázke, týkajúcej sa zverejnenia územného rozhodnutia.

Podľa súdneho dvora právo únie nebráni tomu, aby sa neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti k dispozícii územné rozhodnutie v priebehu prvostupňového správneho konania mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania pod podmienkou, že sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania.

"Keďže územné rozhodnutie zverejnil povoľovací orgán dotknutej verejnosti v rámci povoľovacieho konania už vo februári 2008 a verejnosť tak mala až do rozhodnutia v auguste 2008 pol roka na jeho pripomienkovanie, a toto právo nevyužila, považujeme to za pozitívnu informáciu a veríme, že aj NS SR sa prikloní k rovnakému výkladu," napísal Man.

KONTEXT 

Má verejnosť právo poznať územné rozhodnutie pred rozhodnutím?

V roku 2006 Krajský stavebný úrad v Bratislave prijal územné rozhodnutie o umiestnení skládky odpadu v ťažobnej jame tehliarskej hliny s označením Nová jama. SIŽP potom začala povoľovacie konanie, v rámci ktorého obyvatelia mesta Pezinok požiadali o uverejnenie územného rozhodnutia. Inšpekcia povolila výstavbu a prevádzku skládky bez toho, aby predtým uverejnila predmetné rozhodnutie. Po podaní odvolania druhostupňový orgán ochrany životného prostredia najprv uverejnil územné rozhodnutie a potom potvrdil rozhodnutie obsahujúce povolenie.

Pezinčania sa obrátili na slovenské súdy. Súdny dvor rozhoduje o veci po tom, ako sa vauguste 2010 kauza vrátila Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd vtedy rozhodol o prerušení konania a zároveň odložil vykonateľnosť povolenia na skládku. Súčasne predložil Súdnemu dvoru Európskej únie päť predbežných otázok, ktoré sa týkajú výkladu a aplikácie práva EÚ v kauze Pezinská skládka. Súdny dvor mal spresniť rozsah práva verejnosti zúčastniť sa na povoľovacích konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie.

Súdny dvor v dnešnom rozsudku najprv pripomína, že vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré zaväzuje riadiť sa právnym názorom Ústavného súdu SR, nemôže spochybniť možnosť vnútroštátnych súdov v prípade pochybností o výklade práva EÚ obrátiť sa na Súdny dvor.

Súdny dvor ďalej konštatuje, že územné rozhodnutie o umiestnení pezinskej skládky predstavuje jedno zopatrení, na základe ktorých sa prijme konečné rozhodnutie, či sa povolí táto prevádzka. Okrem toho zahŕňa informácie o vplyve projektu na životné prostredie, o podmienkach uložených prevádzkovateľovi, aby sa obmedzil tento vplyv, o námietkach podaných účastníkmi konania v rámci územného konania a o dôvodoch voľby riešenia zo strany príslušného orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia.

Obsahuje teda relevantné informácie pre povoľovacie konanie, ku ktorým musí mať dotknutá verejnosť prístup na základe dohovoru a smernice o prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá prebrala ustanovenia uvedeného dohovoru. "Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií," uvádza sa v komuniké.

Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania. Právo únie však nebráni tomu, aby sa neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti kdispozícii územné rozhodnutie v priebehu prvostupňového správneho konania mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania. Platí to pod podmienkou, že sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania.

Cieľ spomínanej smernice spočíva v prevencii a kontrole znečisťovania. Jeho dosiahnutie by podľa súdu nebolo možné, ak by mohla naďalej fungovať prevádzka, na ktorú možno vydali povolenie vrozpore so smernicou a čakalo by sa až na konečné rozhodnutie o zákonnosti tohto povolenia. Preto smernica vyžaduje, aby verejnosť mala právo žiadať oprijatie predbežných opatrení, ktorými by sa predišlo znečisťovaniu. Medzi také opatrenia patrí dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého povolenia.

Súdny dvor nakoniec skonštatoval, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie vydané v rozpore s už citovanou smernicou, "nemôže samo o sebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa".



 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Slovensko potrebuje urýchliť sanáciu envirozáťaží. Inšpirovať sa môžeme Českom

Slovensko potrebuje urýchliť sanáciu envirozáťaží. Inšpirovať sa môžeme Českom

V súčasnosti na Slovensku sanujeme v priemere osem lokalít ročne. Ak by štát pokračoval takýmto tempom, sanácia všetkých envirozáťaží by trvala viac ako sto rokov.

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Zámer spoločností SPP a Brantner na vybudovanie zariadenia na spracovanie bioodpadu narazil na odpor obyvateľov.

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Väčšinu obsahu hnedých nádob tvoril kuchynský odpad. Našiel sa však i odpad zo záhrad, kompostovateľné vrecká a v menšej miere aj nerozložiteľné znečistenie.