Súdny dvor: Pezinčania mali byť od začiatku informovaní o skládke

Má verejnosť právo poznať územné rozhodnutie pred rozhodnutím?

V roku 2006 Krajský stavebný úrad v Bratislave prijal územné rozhodnutie o umiestnení skládky odpadu v ťažobnej jame tehliarskej hliny s označením Nová jama. SIŽP potom začala povoľovacie konanie, v rámci ktorého obyvatelia mesta Pezinok požiadali o uverejnenie územného rozhodnutia. Inšpekcia povolila výstavbu a prevádzku skládky bez toho, aby predtým uverejnila predmetné rozhodnutie. Po podaní odvolania druhostupňový orgán ochrany životného prostredia najprv uverejnil územné rozhodnutie a potom potvrdil rozhodnutie obsahujúce povolenie.

Pezinčania sa obrátili na slovenské súdy. Súdny dvor rozhoduje o veci po tom, ako sa vauguste 2010 kauza vrátila Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd vtedy rozhodol o prerušení konania a zároveň odložil vykonateľnosť povolenia na skládku. Súčasne predložil Súdnemu dvoru Európskej únie päť predbežných otázok, ktoré sa týkajú výkladu a aplikácie práva EÚ v kauze Pezinská skládka. Súdny dvor mal spresniť rozsah práva verejnosti zúčastniť sa na povoľovacích konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie.

Súdny dvor v dnešnom rozsudku najprv pripomína, že vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré zaväzuje riadiť sa právnym názorom Ústavného súdu SR, nemôže spochybniť možnosť vnútroštátnych súdov v prípade pochybností o výklade práva EÚ obrátiť sa na Súdny dvor.

Súdny dvor ďalej konštatuje, že územné rozhodnutie o umiestnení pezinskej skládky predstavuje jedno zopatrení, na základe ktorých sa prijme konečné rozhodnutie, či sa povolí táto prevádzka. Okrem toho zahŕňa informácie o vplyve projektu na životné prostredie, o podmienkach uložených prevádzkovateľovi, aby sa obmedzil tento vplyv, o námietkach podaných účastníkmi konania v rámci územného konania a o dôvodoch voľby riešenia zo strany príslušného orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia.

Obsahuje teda relevantné informácie pre povoľovacie konanie, ku ktorým musí mať dotknutá verejnosť prístup na základe dohovoru a smernice o prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá prebrala ustanovenia uvedeného dohovoru. "Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií," uvádza sa v komuniké.

Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania. Právo únie však nebráni tomu, aby sa neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti kdispozícii územné rozhodnutie v priebehu prvostupňového správneho konania mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania. Platí to pod podmienkou, že sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania.

Cieľ spomínanej smernice spočíva v prevencii a kontrole znečisťovania. Jeho dosiahnutie by podľa súdu nebolo možné, ak by mohla naďalej fungovať prevádzka, na ktorú možno vydali povolenie vrozpore so smernicou a čakalo by sa až na konečné rozhodnutie o zákonnosti tohto povolenia. Preto smernica vyžaduje, aby verejnosť mala právo žiadať oprijatie predbežných opatrení, ktorými by sa predišlo znečisťovaniu. Medzi také opatrenia patrí dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého povolenia.

Súdny dvor nakoniec skonštatoval, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie vydané v rozpore s už citovanou smernicou, "nemôže samo o sebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa".