Skládkovanie odpadov, II. časť. Aj veľmoci skládkujú

Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia. Ekonomickí lídri EÚ, ktorí deklarujú svoju snahu eliminovať skládkovanie odpadov. Ekonomické nástroje, ktoré zvyknú na dosiahnutie méty krajiny využívať – napríklad skládkový poplatok/daň alebo zákaz skládkovania, však neznamená úplný zákaz skládkovania. Podobne ako prohibícia nevedie k vzniku štátu abstinentov.

Francúzsko

Na workshope FEAD v Prahe (III.2011) prezentovala C. Blouquet (SITA Francúzsko) zaujímavé údaje o ich tretinovom rozdelení nakladania s komunálnymi odpadmi (recyklovanie/spaľovanie/skládkovanie). Francúzsko transponovalo ustanovenia rámcovej smernice o skládkach v celom rade zákonov a vyhlášok. Právny rámec pre skládky ustanovuje, že skládkovanie všetkých odpadov podlieha povoleniu. Nasledujúce triedy skládok sú francúzskymi právnymi predpismi povolené:

• "classe 1" = skládky nebezpečných odpadov

• "classe 2" = nie nebezpečný odpad

• "classe 3" = skládky inertného odpadu (c.3 - líšia sa ešte dva typy v závislosti na tom, či inertný odpad je produkovaný v rámci IPPC zariadení, alebo nie)

Nemecko

Odpadové hospodárstvo je v Nemecku v posledných desaťročiach extenzívnym a výkonným hospodárskym sektorom, ktorý zamestnáva viac ako 160 000 pracovníkov a jeho ročný obrat presiahol 40 miliárd EUR. Konštatuje to štatistický prehľad za rok 2009 „Waste Management in Germany – 2009“, ktorý vydalo nemecké ministerstvo životného prostredia.

Nemecko považuje nasledovanie hierarchie odpadového hospodárstva za kľúčové. Zneškodňovaná je len malá časť odpadov, ktoré nie je možné ďalej využiť. Od júna 2005 nie je v Nemecku prípustné skládkovanie organického odpadu  bez predchádzajúceho spracovania. Bioodpad musí vždy podstúpiť mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) alebo termické spracovanie, čím sa majú minimalizovať priesaky a emisie skládkového plynu po finálnom uložení zvyšku na skládku.

Za obdobie siedmych rokov medzi 2000 – 2007 došlo v Nemecku k celkovému poklesu počtu skládok o 23 %, k nárastu zariadení na spracovanie BRO (kompostárne, bioplynové stanice) o 41 %. Počet triediacich zariadení vzrástol o 14 % a liniek na mechanicko-biologickú úpravu o 85 % (prehľadný graf sa nachádza v rozšírenej verzii článku na odpady-portal.sk).

Obrázok: Prehľad zariadení na nakladanie s odpadmi v Nemecku

Rozdelenie skládok v Nemecku je trochu odlišné od Slovenska. Európska komisia totiž pripúšťa na národnej úrovni vytváranie podtried skládok. V Nemecku existujú skládky (Deponieklasse = DK) pre inertný odpad – DK 0,  potom dve triedy skládok  pre nie nebezpečný odpad – DK I a DK II, pričom sa líšia stavebne-technickým riešením (izoláciou). Určujúcim kritériom sú hraničné koncentrácie, ktoré sú pre triedu DK I vyššie ako u inertu, ale nižšie ako u klasického nie nebezpečného odpadu. Trieda DK II tak približne zodpovedá naším skládkam NNO. Podobne existujú dve triedy skládok nebezpečných odpadov – DK III a UTD = podzemné skládky NO. 

Čítajte: Skládkovanie odpadov, I. časť. Mýty a fakty

V roku 2009 bolo v Nemecku prevádzkovaných celkom 1 550 skládok (počty podľa uvedeného poradia: 1 111 + 219 + 183 + 33 + 4), podľa najnovších údajov z Federálneho štatistického úradu ich z roku 2012 ich bolo už o dosť menej, no ešte stále 1 186.

V roku 2010 bolo v Nemecku skládkovaných 34 mil. ton odpadu a voľná kapacita skládok je ešte cca 518 mil. m³, čo predstavuje životnosť pre inertný odpad cca 17 rokov, pre nie nebezpečný odpad cca 28 rokov a pre nebezpečný 34 rokov.

Keďže neupravený komunálny odpad sa nesmie ukladať na žiadnu skládku, tak až tri štbrtiny zvyškového komunálneho odpadu (po vyseparovaní recyklovateľných surovín) sa spaľuje a asi štvrtina prejde cez MBÚ. Zvyšok z MBÚ môže byť uložený na skládky inertného odpadu.

Veľká Británia

Nakladanie s odpadmi vo Veľkej Británii je výrazne odlišné od Nemecka. Podobne ako u nás, podliehajú skládky povoleniu IPPC a staršie nevyhovujúce zariadenia museli ukončiť prevádzku do júla 2009. Smernica o skládkach určuje (podobne ako u nás) rozdelenie skládok do troch základných tried: skládky pre inertný odpad, nie nebezpečný odpad a nebezpečný odpad.

Legislatíva umožňuje aj na skládku NNO ukladať do oddelenej časti stabilizované nebezpečné odpady (napr. azbest alebo sadrovec), alebo takéto skládky fungujú len pre určitý druh odpadu. Podobne existujú aj mono minerálne skládky nie nebezpečných odpadov pre zvyšky zo spaľovania.

Prehľad o počte skládkach z roku 2010: Inert landfill – 179, Non-hazardous landfill – 183, Non-hazardous landfill (Pulverised Fuel Ash) – 13, Non-hazardous landfill (Stable Non-reactive Hazardous Waste) – 49, Hazardous merchant landfill – 17, Hazardous restricted landfill – 6. Celkom je tak v prevádzke 447 skládok.

Ilúzia neskládkovania

Prípady krajín, ktoré sú ekonomickými lídrami Európy, svedčia o tom, že predstava o možnosti manažovať odpady bez existencie akýchkoľvek skládok odpadov je čírou ilúziou. Nulový odpad neexistuje, a ako ukážeme v budúcej – tretej časti seriálu o skládkovaní – týka sa to i krajín, ktoré sa „nulovým skládkovaním“ už (takmer) pýšia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.