Ak by sa štáty EÚ naučili lepšie zaobchádzať s odpadkami,
tak by to výrazne pomohlo zamestnanosti v celej únii. A práve
veľký počet nezamestnaných je jedným z najväčších problémov
v súčasnej Európe, až na pár výnimiek. V prípade, že členské
štáty by zlepšili prevenciu a recykláciu odpadov, vo všetkých
štátoch EÚ by mohlo vzniknúť až 860 tisíc nových pracovných
miest. K takýmto výsledkom sa dopracovala najväčšia
environmentálna organizácia na starom kontinente, European
Environmental Bureau vo svojej najnovšej štúdii.
Každý šiesty by mal prácu
Podľa záverov štúdie, pokiaľ by krajiny Európske únie
prijali novú odpadovú politiku a ambicióznejšie ciele v rámci
prevencie a recyklácie, tak státisíce ľudí bez roboty by si
našlo uplatnenie na trhu práce. V praxi by to znamenalo, že každý
šiesty mladý človek by sa tak mohol zamestnať.
„Prevencia,
opakované používanie a recyklácia vytvárajú pracovné miesta,
znižujú znečistenie a emisie a navyše šetria obmedzené prírodné
zdroje. Tým sa dá vyriešiť nezamestnanosť, závislosť na
surovinách a znečistenie životného prostredia,“ zhodnotil
výsledky štúdie expert na odpady z Hnutia DUHA Ivo Kropáček.
Príležitosť pre priemysel
Kropáček poukazuje na veľký potenciál v recyklácii v Českej
republike, ale aj na Slovensku, nakoľko obe krajiny sú v tejto
oblasti výrazne podpriemerné v európskom porovnávaní. Najlepšie
štáty EÚ opätovne spracovávajú komunálny odpad násobne viac
ako u nás. Ako ďalej Kropáček dodáva, recyklačné ciele sú
teda príležitosťou pre priemysel, ako aj bežných ľudí. Ako
ďalej vyplýva zo záverov, nezamestnaní by si našli uplatnenie
predovšetkým v oblasti logistiky, opravárenstva, predaja a
recyklácie.
Čítajte: Komentár. Ekofanatici a klam rozbitého okna | Odpady-portal.sk
Menej oxidu uhličitého
Autori štúdie ale aj ďalších odborníci navrhujú, aby EÚ
prijala ambicióznejšie ciele v oblasti recyklácie, znižovania
potravinárskeho odpadu a v znovupoužívaní textilu a nábytku. V
prípade dostatočnej legislatívy by sa tým pádom do roku 2030
podarilo krajinám únie znížiť emisie oxidu uhličitého o zhruba
415 miliónov ton. To je rovnaké, ako keby z európskych ciest
zmizli štyri z desiatich áut. V prípade s lepším narábaním
potravín by sa dalo ušetriť v rámci zníženie intenzívneho
využívania poľnohospodárskej pôdy. Približne 57 tisíc
kilometrov štvorcových by tak mohlo mať iné využitie. Pre
predstavu je to o 8 tisíc kilometrov štvorcových viac, ako má
rozloha celého Slovenska.
Obmedzenie skládkovania
Na základe výsledkov tejto štúdie ekologické organizácie
vyzývajú Európsku komisiu, aby obmedzila skládkovanie a pálenie
predovšetkým biologicky rozložiteľného odpadu, ako napríklad
kuchynský a záhradný odpad alebo papier. Environmetalisti
poukazujú na niektoré členské štáty, ktoré úspešne využívajú
ekonomické nástroje na zníženie skládkovania a spaľovania. Ide
predovšetkým o zavádzanie poplatkov.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.