Technológia vyrába bioplyn a kompost. Využíva najmä
potenciál organických odpadov, resp. biomasy z komunálnej
sféry. Bioplynové stanice vyrábajú
bioplyn s využitím mikroorganizmov, ktoré sa bežne vyskytujú
v prírode. Materiál, ktorý prejde fermentáciou, sa následne
kompostuje a spracováva na vysoko kvalitné organické hnojivo,
ktoré je možné využiť poľnohospodárstve alebo v záhradníctve.
„Vzniknutý bioplyn je spravidla využívaný v kogeneračnej
jednotke na výrobu elektrickej energie a získavania tepla.
Kontinuálna prevádzka jednotky je zabezpečená tak, že sa vždy
s časovým odstupom naplní a prevádzkuje niekoľko
fermentorov. Vyrobený prúd je dodávaný do elektrickej siete, čo
predstavuje podstatný zdroj príjmov pre ekonomiku prevádzky,“
vysvetľuje Petr Malik, obchodný zástupca spoločnosti. Proces
fermentácie môže prebiehať mezofilne (37–40° C) aj
termofilne (50–55° C), pričom v prípade termofilného
procesu sú výnosy výnosy bioplynu a získaného spracovaného
bioodpadu o 10-20 percent vyššie, dopĺňa obchodný
zástupca.
BEKON je nemecká spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1992.
Za ten čas postavila 20 bioplynových staníc predovšetkým
v Nemecku, niekoľko inštalácií má vo Švajčiarku
a v Taliansku. Klientmi sú väčšinou samosprávy a ich
spoločnosti, ako aj súkromné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú
nakladaním s odpadmi a ich spracovaním.
Kapacita zariadení závisí od konkrétneho zadania
objednávateľa. Doposiaľ najmenšie zariadenie má kapacitu 6 500
ton bioodpadu ročne a 190 kW výkon bioplynovej stanice.
„Najväčšia prevádzka je v nemeckom meste Steinfurt,
ktorá ročne prijme do 45 000 ton bioodpadu s výkonom
bioplynovej stanice 1,05 MW,“ objasňuje Malik.

Obrázok: Prevádzka na spracovanie bioodpadu v Steinfurte
Náklady na vybudovanie najväčších týchto centier spracovania
bioodpadu sa pohybujú v sume rádovo do 10 miliónov eur.
Nie je novinkou, že ekonomika prevádzok sa odvíja predovšetkým
od investičných nákladov a cien vstupov. Krajiny západnej
Európy majú podstatne vyššie poplatky za uloženie odpadu na
skládku než Česko, alebo Slovensko. Platia v nich tiež
striktné pravidlá pre nakladanie s bioodpadom v rodinných
domoch, čo súvisí so snahou vlád nielen o dôsledné
odkláňanie bioodpadu zo skládok, ale aj estetický vzhľad
a čistotu prostredia v domových štvrtiach.
Práve tento prístup im umožňuje vybudovať prevádzky aj bez
dotácií, na vlastné náklady samospráv. „Pri vytvorení
efektívneho dotačného mechanizmu sa však dostávajú prevádzky
do dobrých ekonomických výsledkov aj pri nižších cenách
vstupov. Treba si tiež uvedomiť, že odkláňaniu bioodpadu od
skládok sa v najbližších rokoch nevyhne ani Česko
a Slovensko. Naša technológia preto poskytuje možnosť veľmi
efektívneho zhodnotenia bioodpadu,“ uzatvára Petr Malik.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.