Na Slovensku treba odštartovať opatrenia proti skládkovaniu plastov

Európska únia sa od roku 2020 chystá významne obmedziť skládkové uchovávanie plastového odpadu. S opatreniami na Slovensku treba začať už dnes, a to najmä v segmente stavebníctva. „Už teraz musíme pripravovať riešenia zamerané na recykláciu alebo energetické využitie použitých plastov, vrátane plastových izolačných materiálov,“ uviedla dnes Ing. Marta Strapková, predsedníčka Združenia EPS SR

Stavebný priemysel v Európe spotrebuje až jednu pätinu celkového objemu produkcie plastov, čo predstavuje až 11 miliónov ton. Odpadové plasty tvoria v Európe celkovo až tretinu komunálneho odpadu, pričom v súčasnosti končia na skládkach. Až 80 % plastových produktov použijeme len raz a potom ich odhodíme. Skládky následne zaberajú značnú plochu a spôsobujú znečistenie ovzdušia, vody i pôdy. To je dôvod, prečo by sa s opatreniami malo začať čo najskôr.

Stavebníctvo sa nezaobíde bez recyklácie plastov

Plasty sú dnes v stavebníctve nazývané materiálmi 21. storočia a ich využitie bude neustále narastať. S tým bude narastať aj produkcia plastového odpadu. „Už dnes z odporúčaní medzinárodnej asociácie výrobcov plastov Plastics Europe jednoznačne vyplýva, že by sa malo výrazne obmedziť skládkovanie expandovaného polystyrénu (EPS) z demolácií domov,“ povedala Ing. Marta Strapková, predsedníčka Združenia EPS SR. EPS sa v súčasnosti využíva ako izolačný materiál v rôznych stavebných aplikáciách (vonkajší kontaktný zatepľovací systém, podlahy, strecha a pod.) v Európskej únii podielom 78 % a v Slovenskej republike 72 %. Vyplýva to z údajov Plastics Europe. Z tohto dôvodu sa stavebníctvo nezaobíde bez recyklácie plastov a bude musieť počítať s opätovným využitím plastového odpadu.

Recyklácia je v súčasnosti nedostatočná

Združenie EPS SR tiež prízvukuje, že stále nie je využitý ekonomický potenciál recyklácie plastov nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii. V súčasnosti sa totiž recykluje iba 25 % plastového odpadu. Recyklácia a zhodnocovanie odpadu budú podľa združenia čoraz dôležitejšie z hľadiska sprísňujúcich sa požiadaviek na ochranu životného prostredia. Aj preto sa Európska únia snaží znížiť množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach a nasmerovať krajiny k jeho recyklovaniu a opätovnému využitiu. To bude mať aj ekonomický dosah. „Presadenie právnych predpisov EÚ o odpadoch by malo v Európe ušetriť ročne až 72 miliárd eur. A nielen to. V Európskej únii môže vzniknúť vďaka tomu do roku 2020 až 2 400 000 nových pracovných miest,“ konštatuje Ing. Marta Strapková.

Problematika spracovania plastových odpadov sa na Slovensku rieši v zákone o odpadoch, ktorý prezident podpísal 9. apríla 2015. Zákon zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Znamená to, že výrobcovia budú zodpovedať za recykláciu a spracovanie odpadu zo svojich výrobkov. Zákon prináša aj zrušenie recyklačného fondu a jeho autori si sľubujú aj účinnejší boj proti čiernym skládkam.

Cieľ – nulové skládkovanie

V Európskej únii je podľa Združenia EPS SR zatiaľ iba osem krajín, ktoré sa blížia k nulovému skládkovaniu plastového stavebného a demolačného odpadu, ktorý zároveň dokážu využiť. Združenie poukazuje na to, že v Nemecku a v ďalších ôsmych štátoch EÚ už v súčasnosti platí zákaz skládkovania odpadov s výhrevnosťou vyššou ako 11 MJ/kg. Organizácia Plastics Europe, do ktorej patrí i Združenie EPS SR, preto nabáda aj ďalšie krajiny k zákazu skládkovania plastových odpadov.

V Slovenskej republike má pritom skládkovanie odpadu zo stavebníctva až 70 % podiel. „V súčasnosti na Slovensku pretrváva ukladanie EPS odpadov na skládkach. A to už nebude od roku 2020 možné. EÚ si stanovila za cieľ zvýšiť opätovné použitie a recykláciu a do roku 2020 chce recyklovať až 70 % stavebného odpadu a odpadu z demolácií, pretože už dnes sa počíta s nárastom využitia plastov v stavebníctve,“ dopĺňa Strapková.

Ako nakladať s odpadmi zo stavebných demolácií

Pre zvýšenie požiarnej bezpečnosti obsahuje EPS, ktorý sa používa v stavebných aplikáciách viac ako 50 rokov, retardér horenia typu hexabrómocyklododekán (HBCD). Táto látka bola z hľadiska odpadového hospodárstva podľa Štokholmského dohovoru zaradená ako perzistentná (trvácna) látka. Z tohto dôvodu bolo jeho používanie celosvetovo zakázané, okrem použitia EPS v stavebných aplikáciách, kde bola schválená výnimka pre jeho použitie až do roku 2019.

V rámci EU je pre členské štáty EÚ pre používanie HBCD navrhnutá výnimka na odsúhlasenie, ktorá ráta s jeho používaním zatiaľ do augusta 2017. Je teda predpoklad, že používanie HBCD na znižovanie horľavosti EPS v stavebných aplikáciách bude v EÚ zakázané v priebehu 2 až 5 rokov.

K likvidácii EPS sa bude po skončení minimálnej päťdesiatročnej životnosti pristupovať rovnako ako v prípade súčasných demolácií. Odpady EPS s obsahom HBCD nie sú klasifikované ako nebezpečné. Zákaz používania HBCD súvisí s jeho perzistentnosťou a možným hromadením sa v morskej faune. Obyvateľom zateplených domov, ani pracovníkom vo výrobniach, pri aplikáciách EPS s HBCD ani pri demoláciách tak podľa združenia nehrozí nijaké nebezpečenstvo.

Združenie EPS SR

Združenie vzniklo v roku 2005 s cieľom podporovať rozvoj dopytu po EPS, participovať na tvorbe noriem a legislatívnych opatrení, kontrolovať a zvyšovať kvalitu výrobkov z EPS, poskytovať konzultácie v oblasti spracovania a montáže výrobkov z EPS a podieľať sa na úsporách energie. Podľa združenia ich členovia pokrývajú približne 70 % slovenského trhu s expandovaným (penovým) polystyrénom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.