Zálohový systém mal čeliť zásadnej úprave, ktorú minister odôvodňoval hrozbou škôd. Od predloženia návrhu však proces stojí. Prinášame časovú os aj nevyjasnené otázky.
Tomáš Taraba sa v predchádzajúcom volebnom období, v ktorom bol poslancom Národnej rady SR, venoval problematike životného prostredia alebo odpadov skôr sporadicky. Jednou z výnimiek bol systém zálohovania nápojových obalov, proti ktorému vystúpil viackrát. Zároveň dvakrát predložil novelu zákona, ktorou chcel systém zoštátniť a sprísniť jeho kontrolu.
V článku sa dozviete:
- ako sa vyvíjala snaha zaviesť zálohovanie nápojových obalov na Slovensku,
- kto presadzoval vznik systému a kto ho v parlamente podporil alebo kritizoval,
- prečo Tomáš Taraba obviňoval zálohový systém z netransparentnosti,
- ako chcel Taraba najprv zoštátniť správcu zálohového systému,
- čo obsahoval jeho návrh novely predložený v skrátenom konaní,
- aké výsledky návratnosti obalov systém dosahoval napriek Tarabovej kritike,
- prečo nie je jasné, čo dnes ministerstvo so zálohovým systémom plánuje.
Zálohový systém bol Tarabovou kľúčovou medializovanou témou aj prvý rok v novom volebnom období, v ktorom sa stal ministrom životného prostredia. Svoju snahu, aby sa štát dostal k súkromným peniazom výrobcov, pretavil do návrhu novely zákona o zálohovaní nápojových obalov. Tú predložil v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodil tým, že správca hospodári netransparentne, v dôsledku čoho Slovensko nesplní ciele návratnosti obalov, bude musieť platiť pokutu a utrpí tým hospodárske škody.
To bolo v auguste 2024. Novela mala nadobudnúť účinnosť už 1. januára 2025. Odvtedy sa však procesne neudialo nič. Minister Taraba sa už hospodárskych škôd zjavne neobáva.
Zisťovali sme, aké úmysly má rezort so zálohovým systémom a či trvá na svojich pôvodných predpokladoch.
Najprv však v článku sumarizujeme genézu zálohovania – všetko dôležité, čo viedlo k vzniku systému zálohovania nápojových obalov na Slovensku, čo sa dialo po jeho spustení a ako Tomáš Taraba najprv presadzoval zoštátnenie zálohového systému, potom len väčšiu štátnu kontrolu nad ním a napokon podnes neurobil nič.
V závere sa dozviete, aké otázky sme položili ministerstvu, ktoré na ne - ako je pod vedením ministra Tarabu už tradíciou - neodpovedalo.
Ilustračné foto: Denník ODPADY-PORTAL
Rok 2010
Zálohovanie PET fliaš nie je na Slovensku novou témou. Prvýkrát bola téma otvorená už v roku 2010 ustanovením zálohovania PET fliaš za nulovú hodnotu.
Proti zámeru vtedajšieho ministra životného prostredia Józsefa Nagya (Most-Híd) povinne označovať všetky opakovane nepoužiteľné obaly na nápoje ako zálohované obaly, bez ohľadu na ustanovenú výšku zálohy, vtedy ostro vystúpili najmä výrobcovia a dovozcovia nápojov.
Predsedníčka vlády Iveta Radičová napokon vo februári 2011 verejnosť ubezpečila, že zálohy na jednorazové obaly na nápoje zavedené nebudú.
Rok 2015
Zálohovanie plastových fliaš sa znovu pokúšali v roku 2015 presadiť v parlamente poslanci za OĽANO, no neúspešne.
Rok 2018
Vláda, ktorá nastupovala v apríli 2016, nemala v programovom vyhlásení žiadnu zmienku o odpadoch ani o zavedení zálohovania nápojových obaloch. V predvolebnom programe navrhovala zavedenie zálohovania nápojových obalov iba strana Sieť.
Ministrom životného prostredia sa stal László Solymos, ktorý po dvoch rokoch svojho pôsobenia, v lete 2018, začal uvažovať o zavedení zálohovania. Ministerstvo si pre tento účel objednalo štúdiu.
Definitívne rozhodnutie padlo na jeseň 2018. Následne vydal Inštitút environmentálnej politiky dnes už legendárnu publikáciu Skutočná cena zálohy.
Rok 2019
V januári zverejnilo ministerstvo návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, v apríli ho nasledoval návrh vykonávacej vyhlášky. Návrh zákona schválil parlament v septembri 2019, podporili ho poslanci koalície aj opozície s výnimkou klubu SaS.
Rok 2020
Po schválení zákona ministerstvo vypísalo súťaž o správcu zálohového systému, v januári 2020 rezort začal vyhodnocovať jedinú ponuku, ktorá splnila požiadavky. Koncom januára, krátko pred parlamentnými voľbami, podal minister životného prostredia László Sólymos demisiu.
Po parlamentných voľbách sa stal novým ministrom životného prostredia Ján Budaj, zároveň v tom čase dorazila do Európy pandémia covid-19. Vláda v reakcii na to presadila v apríli v parlamente presun termínu spustenia zálohovania z roku 2022 na 2023. Minister Budaj zrušil pôvodnú súťaž o správcu zálohového systému a vypísal novú.
V septembri však parlament vrátil pôvodný termín spustenia zálohovania na 1. januára 2022.
V novembri sa začalo vyhodnocovanie súťaže o správcu, do ktorej sa prihlásil jediný záujemca.
Ilustračné foto: Denník ODPADY-PORTAL
Rok 2021
V januári vybral minister Budaj správcu zálohového systému, ktorým sa stalo konzorcium štyroch združení zastupujúcich výrobcov nápojov a zástupcov obchodu. V marci sa začala registrácia výrobcov do systému zálohovania.
Budaj zatlačil na správcu
V júni minister Budaj nečakane predložil novelu zákona, ktorou chcel získať väčšiu kontrolu nad peniazmi výrobcov v systéme. Po novom mal správca viesť osobitný transparentný účet, ktorý mal využívať na všetky transakcie spojené s výkonom jeho činnosti.
Budaj chcel tiež obmedziť správcu pri nakladaní s príjmami, ktoré nadobudne z nevyplatených záloh za zálohované PET fľaše a obaly. Správca mal nakladať s týmito príjmami najviac do výšky 10 % vybraných záloh. Nakladanie so zvyšnými 90 % príjmov správcu má byť viazané súhlasom MŽP SR.
Návrh obsahoval aj ďalšiu dôležitú podmienku. Keby sa totiž správca postojom vládneho rezortu neriadil, zdroje by poputovali do Environmentálneho fondu, ktorého správu vykonáva práve MŽP SR.
Keďže sa na Budajov návrh spustila vlna kritiky nielen zo strany výrobcov, ale aj koaličných strán, minister predložil v auguste na vládu kompromisný návrh použitia prostriedkov, kontroly ministerstva aj odvodu do envirofondu. Vládny návrh novely zákona bol napokon schválený vo veľmi oklieštenej podobe národnou radou v decembri, téme sme sa venovali aj v roku 2022.
Rok 2022
Dňa 1. januára bol spustený systém zálohovania nápojových obalov. Počas toho roka bola dvakrát novelizovaná vyhláška č. 347/2019 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. V septembrovej novelizácii pribudla pre správcu špecifikácia toho, v akej forme má zverejňovať svoje príjmy a výdavky.
Taraba obvinil SaS z lobingu pre Sabola
V septembri 2022 obvinil vtedy opozičný poslanec Tomáš Taraba (klub Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko) vtedajšiu koaličnú stranu SaS, že zaviedla systém zálohovania nápojových obalov preto, aby podporila biznis Jána Sabola.
Sabol je významným hráčom na trhu minerálnych vôd. Podľa Forbes bol v čase rozhodnutia o zavedení zálohovania nápojových obalov na Slovensku, teda v roku 2019, významným vlastníkom firmy Budiš. Prostredníctvom firmy Water Holding bol podľa Trendu aj spoluvlastníkom ďalších značiek nápojov.
Okrem toho Sabolova skupina GP Alliance vlastnila aj jedného zo spracovateľov vytriedených PET fliaš – firmu General Plastic, ktorá z nich v Kolárove vyrába horúco-prané PET vločky. V roku 2023 do General Plastic vstúpili aj Kofola a Mattoni, zvyšná tretina zostala Sabolovej skupine.
Čo sa stalo v septembri 2022 a prečo je to dôležité
Zostáva vám 48% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.