Ako vyplýva zo správy Výboru pre
zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu, do roku 2020
by si malo v sektore ekologického hospodárstva nájsť prácu až
takmer 20 miliónov ľudí. Europoslanci vychádzajú okrem iného aj
z vývoja v minulej dekáde. Od roku 2000 až do 2011 podľa
Európskej environmentálnej agentúry odvetvie ekologických
výrobkov a služieb vzrástlo o vyše 50 percent, pričom
bolo vytvorených vyše 1,3 milióna pracovných miest.
Táto správa reaguje na výzvy, na ktoré upozorňuje
Európska komisia. „Ide o neefektívne využívanie zdrojov,
neudržateľný tlak na životné prostredie, zmenu klímy, ako aj
sociálne vylúčenie a nerovnosti,“ uvádza sa v správe.
Komplexný prístup
Podľa profesora Paula Ekinsa z univerzity UCL, na
ktorého sa odvoláva správa, by bolo užitočnejšie uvažovať v
celkovom kontexte „ekologizácie hospodárstva“, čo je
vhodnejšie z hľadiska produktov, postupov a služieb. Tento spôsob
uvažovania treba uplatňovať vo všetkých politikách, a to vo
fiškálnej politike, politike zamestnanosti, trhu práce,
vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu, inovácií, klimatickej
a energetickej politiky.
Environmentálna daň
Odborníci spolu s europoslancami navrhujú tri
hlavné opatrenia, ktoré by mali pomôcť pri tvorbe nových
pracovných miest. V prvom rade by mala prebehnúť reforma
environmentálnej dane. Tým by sa prenieslo daňové zaťaženie z
práce na činnosti, ktoré znečisťujú životné prostredie.
Rovnako tak europoslanci navrhujú zrušenie kontraproduktívnych
dotácií, ktoré spôsobujú vysoké emisie skleníkových plynov.
Ďalším krokom sú opatrenia na zlepšenie
energetickej účinnosti a efektívne využívanie zdrojov.
„Odhady vplyvu smernice o energetickej
hospodárnosti budov na zamestnanosť poukázali na možnosť
vytvorenia 2 miliónov pracovných miest, pričom mnohé z nich by zo
svojej podstaty nebolo možné preniesť do zahraničia,“
píše sa v správe.
Nasmerovanie investícií
Posledným opatrením je rozvoj dodávateľského
reťazca, aby EÚ mohla využívať všetky stupne z hľadiska
pracovných miest, ako aj hospodárstva. „Je zrejmé, že treba
vypracovať priemyselnú stratégiu, ktorá nasmeruje a podnieti
investície napríklad do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie,
čo by mohlo zvýšiť zamestnanosť vo vidieckych a bývalých
priemyselných oblastiach,“ dodáva výbor.
Podľa europoslancov je rozvoj dodávateľského
reťazca tiež nutný v záujme rozhýbania zmien a zabezpečenia
toho, aby všetky súčasti podniku dokázali reagovať na zmeny.
Mnohé spoločnosti totiž nevenujú v rámci dodávateľských
reťazcov pozornosť emisiám, odolnosti voči zmene klímy či
efektívnemu využívaniu zdrojov.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.