Rozšírená zodpovednosť výrobcov by sa mala vztiahnuť na viac produktov, tvrdí štúdia

Štúdia, ktorej prípravu v rámci programu Life+ finančne podporila Európska komisia, analyzovala skladbu pevného odpadu v pätnástich európskych mestách. Až 70 % všetkého skúmaného odpadu pritom tvoril tzv. produktový odpad. Ten je definovaný ako všetok komunálny odpad, ktorý nie je kuchynský alebo záhradný (de facto komunálny odpad bez biologicky rozložiteľného odpadu – pozn. red.).

Takýto odpad by mal byť pokrytý rozšírenou zodpovednosťou výrobcov (Extended Producer Responsibility - EPR).

Analýza sa zamerala na 15 miest v 13 rôznych krajinách EÚ a v Nórsku, ktoré spolu obýva asi 33 miliónov obyvateľov (6,5 % populácie EÚ). Z hľadiska množstva produkovaného odpadu je na jednom konci štatistiky Rím (568,1 kg na obyvateľa za rok) a Štokholm (508,2 kg), kým najmenej odpadu produkovali obyvatelia bulharskej Sofie (310 kg) či Osla (366,9 kg).

Súčasná EPR nepostačuje

Existujúce schémy pokrývajú v priemere len asi 45 % produktového odpadu (podľa hmotnosti), takže z celkového množstva odpadu v skúmaných mestách pokrývala EPR iba približne jednu tretinu. Tento podiel sa pritom medzi jednotlivými mestami významne líšil. Kým v Kodani predstavoval len 14,9 %, v Paríži to bolo 47,6 %.

"Doterajšia interpretácia EPR bola užitočná na podporu recyklácie v Európe v posledných 20 rokoch, no v súčasnosti bude potrebovať zmeny, aby nám pomohla približovať sa obehovému hospodárstvu. Vyzývame Európsku komisia, nech využije nadchádzajúci odpadový balíček na to, aby priniesla stimuly, ktoré pretvoria systém do podoby, v ktorej bude posilnená prevencia, opätovné použitie produktov, kde recyklácia bude poslednou možnosťou a odkladanie odpadu na skládkach bude postupne eliminované," uviedol Joan-Marc Simon, riaditeľ Zero Waste Europe.

Viac produktov pod EPR, predĺženie záručnej doby

Správa prináša smerom k Európskej komisii viacero odporúčaní. Okrem iného komisii odporúča širšiu definíciu a obsiahlejší prístup k EPR, ktorý by mal zahŕňať využitie najmä ekonomických a administratívnych nástrojov. Malo by ísť, napríklad, o zavedenie prísnejších právne záväzných ekologických požiadaviek, posilnenie individuálnej zodpovednosti jednotlivých firiem a účinnejšie EPR schémy s plným krytím nákladov.

Medzi parciálnymi odporúčaniami štúdia prináša, napríklad, tieto návrhy:

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.