Kŕmenie ošípaných potravinovým odpadom by pomohlo aj životnému prostrediu, tvrdia vedci

Živočíšna výroba zaberá približne 75 % poľnohospodárskej pôdy, spotrebuje 35 % svetovej produkcie obilia a produkuje 14,5 % antropogénnych emisií skleníkových plynov. Dopyt po mäsových a mliečnych výrobkov sa má podľa prognóz zvýšiť o 60 % do roku 2050.

Hoci potravinársky odpad (pomyje) dlhodobo v minulosti slúžil ako zdroj ekologicky nezávadných krmív pre zvieratá, jeho začlenenie medzi krmivami je v súčasnej dobe v Európskej únii zakázané kvôli obavám zo šírenia chorôb.

Celý rad východoázijských štátov však v posledných dvoch dekádach zaviedol regulovaný a centralizovaný systém pre bezpečnú recykláciu odpadov z potravín s cieľom ich využitia v rámci krmív pre zvieratá po tepelnom spracovaní. Ponuka potravinového odpadu v EÚ nie je zanedbateľná, keďže hovoríme o objeme 100 miliónov ton ročne.

Štúdia vedcov z Cambridge kvantifikuje, aké úspory by nastali vo využívaní pôdy, ak by sa zmenou právnych predpisov EÚ opätovne umožnilo využívanie potravinových odpadov ako súčasti krmiva pre zvieratá. Štúdia tiež posudzuje, aké hlavné – nielen politické – prekážky bránia využívaniu potravinového odpadu ako krmiva.

Prečítajte si tiež Tri technológie pre predchádzanie vzniku potravinového odpadu Potravinový odpad patrí medzi jej priority. Málokto vie, že existujú už viaceré technológie pre predchádzanie vzniku potravinového odpadu.

Výsledky skupiny vedcov pod vedením Erasma zu Ermgassen z katedry zoológie naznačujú, že za pomoci už existujúcich technológií tepelného spracovania by sa mohlo zredukovať využívanie pôdy potrebnej pre produkciu bravčového mäsa v EÚ (20 % svetovej produkcie) o pätinu, čo by predstavovalo úsporu 1,8 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.