O tom, ako nemecká verejnosť triedi odpad, píše veľmi
zaujímavo autorka na svojom blogu.
Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš.
Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla
niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na
Slovensku.
Čo najväčší a najpraktickejší kôš, podľa možností,
hnedej farby. Nenašla som nič, čo by mi vyhovovalo. Koše boli
objemovo veľmi malé, vo vnútri dokonca členené na dve, alebo tri
priehradky. Tejto jasnej indícii za účelom pochopenia miestnej
kultúry triedenia odpadov som úboho nerozozumela.
Oslovil ma
príjemný mladý predavač: „Dobrý deň. Hľadáte niečo? Môžem
vám pomôcť?“ Ospravedlnila som sa mu, že nehovorím nemecky a
angličtinou mu vysvetlila, čo potrebujem. Jazykovo sa mi ihneď
prispôsobil a vysvetlil mi, že všetko, čo tu vidím, sú
odpadkové koše do domácnosti. „Really?“ Usmial sa a nadšene
zdôraznil: „Ja! Natürlich.“
V hlave mi znelo: „Ja! Ja blbec!
Vitaj v realite.“
Vysvetlené. Na recyklovanie jedna polovica, druhá nádobka do
spaľovne. Pohoda. To dám. Noblesne som odpad pretriedila a prišlo
prvé vynesenie do konví. Predomnou stáli štyri. Rôznych farieb.
Začala som teda skúmať. V modrej vidím papier. Jasná vec. Žltá
plasty a obaly, v dalších dvoch presvitajú cez sáčky šupky
zemiakov, nejaká stará handra a škrupinky z vajíčok. Sebavedomo
som vhodila svoje dva sáčky dnu podľa vlastnej logickej úvahy a
mala zo seba veľkú radosť.
Čítajte ďalej
TU.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.