|
Odôvodnenie udelenia ceny Zuzane Čaputovej
(Úplné
znenie, zdroj: The
Goldman Environmental Prize, slovenská verzia)
Zuzana Čaputová, obhajkyňa verejného záujmu a matka dvoch
detí, stála na čele úspešnej verejnej kampane za uzavretie
toxickej skládky odpadu, ktorá by zamorila pôdu, vzduch a vodu
v jej obci, a znamenala precedens pre angažovanosť verejnosti v
postkomunistickom Slovensku.
Lacná a pohodlná skládka odpadu
V Pezinku, pôvabnom západoslovenskom mestečku obklopenom
vinohradmi, vinohradníctvo zohráva dôležitú úlohu v miestnom
hospodárstve, kde zámok a múzeá lákajú turistov so
záujmom o poznávanie historických kráľovských vín
regiónu.
 V ostatných rokoch táto krajina
vošla do povedomia aj ako miesto likvidácie odpadu zo
susediacich krajín západnej Európy.
Skládku odpadu v Pezinku
otvorili v šesťdesiatych rokoch. Bola vybudovaná bez
povolení a bez ochrany proti presakovaniu toxických
chemikálií do pôdy – len 150 metrov od obytnej zóny.
Keď sa skládka priblížila k naplneniu svojej kapacity,
bohatý developer s úzkymi väzbami na regionálne úrady
presadil plány na vybudovanie ďalšej skládky odpadu. Napriek
vyhláške z roku 2002, ktorá zakazovala budovať skládky
v intraviláne miest, projekty druhej skládky prešli bez
akejkoľvek účasti verejnosti z okolitej komunity.
V súčasnosti už obyvateľom Pezinka nezostáva nič iné, len
znášať ťarchu tejto starodávnej skládky odpadu. V okolí
skládky začal stúpať výskyt rakoviny, ochorení dýchacích
ciest a alergií. Jeden konkrétny typ leukémie sa tu
napríklad vyskytuje až osemkrát častejšie, ako je celoštátny
priemer.
„Skládky nepatria do miest“
Zuzana Čaputová sa narodila a vyrástla v Pezinku. Je
advokátkou vo VIA IURIS – slovenskej verejnej právnickej
organizácii. Túto pracovnú dráhu si zvolila, aby mohla pomôcť
aj ľuďom vo svojej komunite.
Toxické dedičstvo skládky vtrhlo ako tmavý tieň do života
pani Čaputovej v práci i doma. Zápach z neďalekej
skládky zavieval až do jej domu, takže okná musela mať stále
zatvorené, aby chránila svoje dve malé dcéry. Nevolaným
hosťom v jej živote sa stala rakovina, keď si túto
diagnózu vypočul jej strýko a manželka blízkeho kolegu.
Vyzbrojená svojimi právnickými skúsenosťami a poznatkami
zaangažovala umelcov, miestne podniky, výrobcov vína,
študentov, cirkevných lídrov i ďalších členov komunity
do rozsiahlej občianskej kampane za uzavretie skládky odpadu.
Pani Čaputová sa spojila s ďalšími aktivistami, aby
zorganizovali pokojné protesty, koncerty a výstavy
fotografií. Získali 8000 podpisov pod petíciu adresovanú
Európskemu parlamentu. Spolu s mobilizáciou občianskej
a spoločnosti sa neúnavne zasadzovala proti novej skládke
odpadu na súdoch v rámci Slovenska i EÚ.
Na prvej demonštrácii sa zišli tisíce miestnych obyvateľov,
ktorí získali pre kampaň aj miestne osobnosti, hoci najprv boli
skeptickí. Počuli hlasné a jasné posolstvo občanov:
„skládky nepatria do miest.“
Mobilizácia občianskej spoločnosti v postkomunistickom
Slovensku
Táto kampaň vyvrcholila v roku 2013, keď slovenský
Najvyšší súd rozhodol, že novo navrhovaná skládka bola
nezákonná. Súd odvolal povolenie na uvedenie novej skládky do
prevádzky a nariadil, aby bola uzavretá aj schátraná
skládka. Tento verdikt fakticky zopakoval rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri
rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné
prostredie, a to nielen v Pezinku, ale rovnako aj
v celej EÚ.
V súčasnosti Zuzana Čaputová spolu s kolegami z VIA
IURIS bojuje proti prijatiu nového slovenského stavebného
zákona, ktorý by developerom zjednodušil legalizáciu nezákonne
postavených budov a oslabil by prístup verejnosti
k environmentálnym informáciám a k účasti na
rozhodovacích procesoch. Poskytuje právnu pomoc aj ďalším
slovenským obciam, ktoré bojujú s priemyselným
znečisťovaním životného prostredia.
Víťazstvo v Pezinku znamená najväčšiu mobilizáciu
občanov od Zamatovej revolúcie v roku 1989. Znamenalo
významný precedens pre angažovanosť slovenskej verejnosti
a inšpirovalo občanov, aby sa postavili za svoje právo na
čisté a bezpečné životné prostredie.
Goldmanova cena za životné prostredie
Goldmanova cena za životné prostredie je vyznamenaním a uznaním
pre osoby za víťazný boj proti presile za životné prostredie
a inšpiruje obyčajných ľudí, aby sa odhodlali na
mimoriadne činy pri ochrane svetových prírodných zdrojov.
Goldmanovu cenu za životné prostredie udeľuje nadácia založená
v roku 1989 lídrami občianskej spoločnosti a filantropmi,
manželmi Richardom a Rhodou Goldmanovcami.
Nominácie na Goldmanovu cenu sú neverejné a prichádzajú
od renomovaných environmentálnych organizácií a expertov
z celého sveta, a víťazov vyberá medzinárodná
porota. Počas 10-denného turné do San Francisca a Washingtonu
víťazi Goldmanovej ceny absolvujú slávnostné udeľovane cien
a prezentácie, tlačové konferencie, stretnutia
s novinármi, politikmi, verejnými činiteľmi a lídrami
environmentálneho hnutia.
|