Ministerstvo prispelo novým zákonom o odpadoch k byrokracii

Minulý týždeň zverejnená analýza think-tanku INESS po prvý raz hodnotí byrokratický index Slovenska. V spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí identifikoval INESS všetky administratívne úkony, ktoré štát vyžaduje od modelovej firmy, ktorou je kovoobrábačská firma so štyrmi zamestnancami. Týmto úkonom priradili časovú a finančnú náročnosť.

Podobným spôsobom postupuje v Jednotnej metodike na posudzovanie vybraných vplyvov napríklad aj Ministerstvo hospodárstva SR.

Ku zbytočnej byrokacii na Slovensku prispelo novým zákonom o odpadoch aj ministerstvo životného prostredia. Podľa analýzy INESS musí takáto modelová firma stráviť zaškoľovaním pracovníka, ale najmä vypĺňaním formulárov, desiatky hodín ročne.

Vo výsledkoch odpadovej časti štúdie, na ktorej spolupracovala spoločnosť VIK, s.r.o. (s odborníkmi zo spoločnosti VIK dlhoročne spolupracujeme a publikujú aj na našich stránkach – pozn. red.), sa nachádza podrobný popis evidenčných a ohlasovacích povinností podnikateľa s odhadom počtu hodín, ktoré musí forma stráviť ich plnení, a periodicity vypĺňania tlačív.

Problém odpadovej byrokracie si všimli aj Hospodárske noviny, podľa ktorých sa firmy sťažujú na nadmernú záťaž, ktorú im nový zákon o odpadoch spôsobila. „Tisíce firiem sa tak zo dňa na deň stali výrobcami obalov. Napriek tomu, že ich predmetom podnikania neboli a nie sú,“citujú HN viceprezidenta CBA Slovakia Vladimíra Kocúreka.

Byrokratický index Slovenska je jednoduchou a prehľadnou kvantifikáciou byrokratickej záťaže. V roku 2016 dosiahol hodnotu 140 hodín. Toľko času musí priemerný zabehnutý malý podnikateľ stráviť „papierovaním“. Vykonať 75 administratívnych úkonov ho stojí 1471,5 eur ročne. Ak svoju firmu ešte len zakladá, musí prirátať ďalších 30,5 hodín na 28 úkonov.

Medziročný pokles indexu by v budúcnosti mohol znamenať zlepšenie podnikateľského prostredia. „Vláda má dnes veľa príležitostí, ako ho pomocou elektronizácie a uprataním výkazníctva významne znížiť,“ konštatuje INESS. Byrokratický index v praxi nemôže klesnúť na nulu, pretože štát by v tom prípade musel prestať vyberať aj daň z príjmu či DPH.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.