Vo svojom príspevku poukázal na to, že pri tvorbe odpadovej
legislatívy je dôležité, aby sa na nej zúčastňovali včetky
dotknuté strany, teda najmä mestá a obce, výrobcovia
a dovozcovia, zberové spoločnosti a štátna správa.
„Pevne verím, že pri movelizácii legislatívy budeme
prizývaní na komisie a problémové časti nového zákona
spolu vyriešime,“ uviedol.
Celkové tržby v odpadovom hospodárstve sú podľa odhadov
asociácie na úrovni 500-600 miliónov eur a priamo v odpadovom
hospodárstve pracuje 15 tisíc zamestnancov.
Krasnec vníma po prvých mesiacoch skúseností s novým
zákonom o odpadoch najväčšie problémy najmä v oblasti
drobného stavebného odpadu, opotrebovaných pneumatík, biologicky
rozložiteľného odpadu a v agende rozšírenej
zodpovednosti výrobcov.
Drobný stavebný odpad
Zákon podľa Krasneca síce priniesol férové podmienky
v zjednotení pravidiel pre všetkých, ale systém uhrádzania
platieb prostredníctvom obce má veľa chýb, nakoľko sa často
stáva, že občan alebo podnikateľ privezie odpad, no odíde bez
tzv. vážneho lístka
„Občania nemajú dôvod, ale ani chuť voziť stavebný
odpad na zberné dvory. Začínajú vznikať čierne skládky, za
ktorých likvidáciu zodpovedá obec,“ vysvetlil. V súčasnosti
sa podľa odhadov členov asociácie dostáva na zberné dvory dodáva
o 40-50 % menej množstva stavebného odpadu ako pred
účinnosťou zákona.
Príčinu tohto stavu identifikuje Krasnec najmä v tom, že
ľudia boli zvyknutí na systém, v ktorom mali za tento odpad
zaplatené v poplatku za komunálny odpad a v určitom
množstve ho mohli priviezť na zberný dvor tzv. bezplatne.
APOH preto navrhuje vrátiť znenie zákona v týchto
častiach naspäť.
Pneumatiky
Od 1. januára existuje podľa nového zákona povinnosť
autoservisov bezplatné preberať pneumatiky, rozšírená
zodpovednosť však platí až od 1. júla 2016. Peter Krasnec
poukázal na to, že v prechodnom období neboli autoservisy
ochotne preberať pneumatiky, navyše sa stáva, že ešte
v súčasnosti si niektoré naďalej vyberajú protizákonne
poplatky za odobratie.
Krasnec, ktorý je generálnym riaditeľom zberovej spoločnosti
AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o., pozoruje praktické nedostatky
v tomto systéme, nakoľko zberovky nemôžu pneumatiky
odoberať na svoje zberné dvory.
Podobne vzníma problém aj ZMOS,
ktoré tvrdí, že treba rozšíriť možnosť preberať pneumatiky
aj na zberné dvory, lebo ľudia sú na tento model zvyknutí.
„Podľa našich štatistík viedlo zavedenie tohto zákona
k zníženiu objemu zberu o 20%. Aj v tomto prípade
existuje predpoklad, že končia na čiernych skládkach
a zodpovednosť prebrala obec.“
Aj preto by podľa podnikateľov v odpadovom hospodárstve
mal byť systém byť otvorený aj prostredníctvom siete zberných
dvorov.
Šéf podnikateľského zväzu sa dotkol aj problematiky
biologicky rozložiteľného odpadu. Od 1. januára platia
štandardy zberu pre bioodpad, ktorým by sa mali obce prispôsobiť.
Skepticky vnímajú podnikatelia najmä to, ako sa obce vysporiadajú
s novým poplatkom, ktorý majú na bioodpad vyrubovať. Krasnec
považuje tiež za škodu, že bioodpad považuje Európska únia za
zásadný problém, hoci tento odpad je na skládke najlepšie
rozložiteľnou komoditou.
Rozšírená zodpovednosť firiem
Pravidlá pre rozšírenú zodpovednosť firiem v novom
zákone o odpadoch považuje Peter Krasnej za najväčší
problém. Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcu (OZV) sa
postavili k zákonu zodpovedne a uvedomujú si, že
financovanie nového systému najmä v obaloch nebude možné bez
výrazného zvýšenia finančných vstupov. „Na to, aby systém
mohol fungovať, je potrebné vybrať desať až dvanásťnásobne
viac.“
Kriticky vníma aj skutočnosť, že ministerstvo životného
prostredia udelilo autorizáciu všetkým OZV. Pri takomto počte
organizácií sa jedinou konkurenčnou výhodou stávajú vstupné
poplatky pre klientov.
V súčasnosti však v systéme nie je dostatok financií
a meškajú úhrady faktúr zberovým spoločnostiam od OZV za
objednané služby. „V niektorých oblastiach vykonávame
činnosti šesť aj deväť mesiacov bez toho, aby sme za ne dostali
zaplatené,“ vysvetlil šéf asociácie. Týkaťsa to má najmä
veľkých zberových firiem.
Neuhradených môže byť podľa Krasneca už niekoľko miliónov
eur. „Ak tento systém bude pokračovať ďalej, tak sa môže
štát, že jedného dňa prestanú zberové spoločnosti zbierať,“
pritvrdil.
V súčasnosti tak reálne hrozi, že objem separovaného
zberu poklesne o 50 percent. Podobné obavy počúva APOH aj
z rozhovorov s výrobcami a zástupcami samospráv.
Systém sa môže zrútiť a ak má byť novela zákona účinná
od 1. januára 2018, tak medzitým prebehne ďalší rok bez
dostatočného objemu peňazí na výkon služieb. „Zberové
spoločnosti také dlhé obdobie nezvládnemu. Krach systému sa však
už bude priamo týkať štátu,“ uzavrel Peter Krasnec.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.