Uplynulo 69 rokov odkedy prehralo nielen životné prostredie.
Zostalo po ňom množstvo environmentálnych záťaží.
(MŽP, 21. 2. 2017) Víťazný február 1948
predstavoval veľkú prehru aj pre životné prostredie na Slovensku.
Bývalý režim podriadil „plneniu plánu na viac ako 100 percent“
všetko. A jednou z obetí budovania komunizmu je tak aj
naša príroda.
„Je 28 rokov od pádu socializmu. A v životnom
prostredí pred sebou stále tlačíme dedičstvo,“
vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.
Masívne budovanie priemyslu, nezodpovedné zaobchádzanie so
škodlivým odpadom, ale aj neinformovanosť o zlých pracovných
podmienkach boli obrovskou záťažou pre životné prostredie
a zdravie obyvateľstva. Nechýbali prípady, keď sa
obyvateľstvo o nebezpečných haváriách vôbec nedozvedelo.
„Najznámejší príklad priniesol rok 1986. V dôsledku
zamlčiavania informácií o havárii v Černobyle boli
postihnutí tak odporcovia vtedajšieho režimu, ako aj jeho
podporovatelia,“ pridáva sa František Neupauer, riaditeľ
sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa.
Na druhej strane éra socializmu dokázala, že ani ekonomika
postavená na absolútnej bezohľadnosti k životnému
prostrediu automaticky nemusí byť úspešná. Práve to možno
pokladať za jeden zo silných argumentov k prechodu na zelené
obehové hospodárstvo. Na systém, kedy ekonomický rast nejde na
úkor životného prostredia, ale naopak, idú ruka v ruke.
No ani úsilie, aby sme sa environmentálnym záťažiam
v budúcnosti vyhli, neznamená, že dedičstvo minulosti
netreba riešiť. Ministerstvo životného prostredia aktuálne
pracuje na riešení desiatok záťaží z doby budovania
socializmu či éry krátko po roku 1989.
K tým s vysokou prioritou patria napríklad bývalá
skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej
Vrakuni, bývalý areál Calexu v Zlatých Moravciach, skládka
priemyselného odpadu v Dolnom Kubíne (Široká), odkaliská
v obci Poproč – Petrova dolina, ale aj základne po bývalej
Sovietskej armáde na Sliači a rôzne rušňové depá.
Koncom minulého roka rezort životného prostredia prevzal
zodpovednosť aj za odstránenie ďalších skládok priemyselných
odpadov, a to konkrétne v Ružinove – lokalita Čierny
les, v Myjave – skládka galvanických kalov Holičov vrch a
v Komárne – lokalita Harčáš. Sanovať sa budú tiež
gudrónové jamy v obci Predajná na Horehroní.
V súčasnosti je v Informačnom systéme environmentálnych
záťaží evidovaných 2023 lokalít, z toho potvrdené sú
takmer tri stovky. Na ich riešenie je do roku 2021 potrebných 210
miliónov eur. Slovensko môže na tento účel čerpať eurofondy vo
výške 180 miliónov eur.
Základné informácie o vybraných environmentálnych
záťažiach z čias socializmu, za ktorých riešenie prevzal
zodpovednosť rezort životného prostredia
Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova,
Bratislava – Vrakuňa
Na bývalej skládke je zhruba 120-tisíc kubických metrov
odpadu, ktorý sa tam vyvážal z chemických závodov v 60.
až takmer 80. rokoch minulého storočia. Priamo na skládke sa
pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii pesticídy,
herbicídy, benzény alebo arzén. Prišlo tiež k znečisteniu
podzemnej vody vo Vrakuni, preto tam od roku 2002 platí
zákaz využívania vody zo studní.
Bývalý areál Calexu v Zlatých Moravciach
Environmentálna záťaž vznikla pred rokom 1992. Pôvodcom
znečistenia je bývalý štátny podnik Calex, ktorý zanikol v roku
2005. Vyrábali sa tam chladničky. Z výroby sa kontaminovali
podzemné vody chlórovanými uhľovodíkmi. Kontaminovaná lokalita
sa nachádza v susedstve ochranného pásma vodného zdroja
Čierne Kľačany.
Skládka priemyselného odpadu Predajná
Na skládku sa ukladal priemyselný odpad z kyslej rafinácie
ropy – gudrónu. Skládka bola v 70. rokoch minulého storočia
prekrytá krycou vrstvou, ktorá zabraňovala prenikaniu zrážkovej
vody do telesa skládky. Vrstva však bola narušená, a preto
bola kontaminovaná voda odčerpávaná a odvážaná do
čistiarne odpadových vôd. Skládka sa vyznačuje vysokou
koncentráciou kyseliny sírovej.
Poproč – Petrova dolina
Environmentálna záťaž vznikla pravdepodobne v roku 1950.
Ťažobné práce v Petrovej doline sa začali v roku 1938.
O rok neskôr sa postavila úpravovňa antimónovej rudy. Po
znárodnení prevádzka patrila Rudným baniam Banská Bystrica.
V roku 1965 sa prevádzka zastavila a postupne likvidovala.
Kontamináciu životného prostredia spôsobila ťažba a úprava
rudy, s čím súvisel aj vznik odkalísk, skládok a háld.
Dolný Kubín (Široká)
Environmentálna záťaž vznikla pravdepodobne v roku 1965.
Ferozliatiny sa v bývalom podniku Oravských ferozliatinárskych
závodoch vyrábali už od roku 1952. Ukladal sa tam odpad z výroby
- troska, prach. Celá pôvodná stará skládka má objem cca
200-tisíc kubických metrov odpadu. Neprekrytá časť tvorí
pravdepodobne viac ako polovicu. Na druhej časti pôvodnej starej
skládky sa vybudovala nová skládku odpadu.
Sliač – letisko (produktovod)
Ide o základne po bývalej Sovietskej armáde
s predpokladanou dobou vzniku environmentálnej záťaže
v rokoch 1968 až 1990. Produktovod Vlkanová - Sliač (sever)
bol ku koncu prevádzky vo veľmi zlom technickom stave, na viacerých
miestach bol poškodený a unikal tam letecký benzín
(kerozín). Produktovod poškodili vojaci Sovietskej armády, aby
mohli predávať letecký benzín pre nelegálny obchod. Produktovod
je už v súčasnosti odstránený a terén cez ktorý
viedol, je zrekultivovaný. V jeho bezprostrednom okolí sa
odstránila aj kontaminovaná zemina. Sanácia v jeho širšom
okolí (na jeho trase mimo areálu Letiska Sliač) sa však
neuskutočnila, napriek tomu, že prieskum preukázal znečistenie
okolia. Trasa produktovodu mimo vojenských areálov viedla cez
polia, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny.
Bratislava – Ružinov, Čierny les
Ide o bývalú skládku priemyselného odpadu. Ekologickou
záťažou pre životné prostredie sa pravdepodobne stala v rokoch
1970 až 1986. Záťaž je tvorená masou veľmi rôznorodého
a nebezpečného odpadu (škváry zo spaľovne) zmiešaného
s horninovým materiálom o objeme cca 425 tisíc kubíkov.
Je tu vysoké riziko znečistenia podzemných vôd, a tým pádom
možného šírenia sa podzemnými vodami.
Myjava – skládka galvanických kalov Holičov vrch
Skládka priemyselného odpadu, kde sa ukladali galvanické kaly
z bývalej Slovenskej armatúrky Myjava, nemá vybudovaný
zberný systém priesakových vôd. Na okraji skládky sa nachádza
množstvo galvanických kalov – nebezpečného odpadu. Záťaž
vznikla okolo roku 1986.
Komárno – Harčáš
Predpokladaná doba vzniku environmentálnej záťaže sa datuje
na roky 1986 až 1995. Okrem komunálneho odpadu sa v lokalite
skládkoval aj odpad z priemyselných podnikov, zdravotníckych
zariadení, poľnohospodárstva a vojenských objektov.
Prevádzka je v súčasnosti opustená.
Zdroj: Odbor komunikácie MŽP SR
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.