Na konferencii o recyklácii plastov odborníci polemizovali o spôsoboch spracovania odpadu.
V Rakúsku sa v roku 2014 recyklovalo takmer 30 % plastov, zvyšná časť odpadu smerovala do spaľovní. Krajina je známa úplným zákazom skládkovania.
Hlavnou výzvou je podľa rakúskeho ministra životného prostredia dosiahnuť vysoko kvalitný materiál a zároveň vyššie množstvo recyklácie. Tú možno posilniť zvýšením dôvery v recyklované výrobky ako aj väčšou ochotou spoločností zahŕňať recyklované časti do produktov.
“So spaľovňami budeme menej závislí na dovoze fosílnych palív,” mieni Ella Stenglerová, výkonná riaditeľka Konfederácie európskych spaľovní. Podľa nej je polovica takto vyprodukovanej energie obnoviteľnou.
Spolu 483 zariadení meniacich odpad na energiu v Európe spracovalo v roku 2014 89 miliónov ton odpadu z domácností, firiem a priemyslu, ktorý zostal po recyklácii. Spaľovanie odpadu považuje za most k obehovej ekonomike.
“My sme tí, ktorých potrebujete po recyklácii a opätovnom využití,” uviedla E. Stenglerová na konferencii Identiplast vo Viedni, venovanej recyklácii plastového odpadu.
Hugo-Maria Shally, zástupca Európskej komisie, to vníma inak. “Nesúhlasím s tým, že spaľovanie nie je zlé. Je to o základnej chémii. Spaľujete materiál, čiže plytváte. Hodnota sa stráca.” Podľa neho nie je premena odpadu na energiu nič viac než eufemizmus. “Spaľovanie je potrebné počas prechodného obdobia, no to je všetko.”
Trochu odlišný pohľad prezentoval Craig Cookson, zastupujúci americké chemické spoločnosti. “Obehová ekonomika je silný koncept. Americké spoločnosti sa snažia zahrnúť tieto princípy do svojich produktov a služieb.”
Podľa neho však vláda zatiaľ nie je naklonená “obehovej” loby. “Je tu väčšie zameranie na programy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, kde sa spoločnosti snažia podnecovať dobrovoľné iniciatívy,” uviedol C. Cookson.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.