Obce budú povinne triediť VKM. Rýchla novela nemá doriešenú prax

Ako bude zavádzanie novej povinnost prebiehať a ako ovplyvní trh s triedeným zberom, zatiaľ nie je jasné.

Financovanie triedeného zberu zabezpečujú od polovice minulého roka výrobcovia, ktorým to určil nový zákon o odpadoch. Ten upravuje požiadavky na nakladanie s komunálnymi odpadmi.

Nové povinnosti pre obce

Pre obce to znamenalo, že okrem iných povinností museli všetky samosprávy, teda aj tie, ktoré tak ešte nerobili, zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy a sklo (§81 ods. 7 písm. c) najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených vo vykonávacom predpise.

Požiadavky na zavedenie zberu sú podrobne uvedené v § 14 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.

Ak budú obce chcieť zaviesť samostatné zberné nádoby použité na zabezpečenie triedeného zberu VKM na báze lepenky, mali by byť podľa vyhlášky oranžovej farby.

Vyhláška však umožňuje aj to, aby sa na triedený zber VKM použila spoločná zberná nádoba pre plasty, kovy a v ich ľubovoľnej kombinácii. VKM sa však musia zbierať oddelene od zložky papier.

Vyhláška tiež prikazuje obciam, aby naplnili tzv. štandard zberu. Ten získajú súčinom objemu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu. Jednoducho povedané, ak predpísaný štandard obce teraz neplnia, potom budú musieť zvýšiť frekvenciu odvozu a/alebo objem zberných nádob. Pozor si však treba dať na to, že tento povinný štandard zberu bude najbližšie štyri roky každý rok výrazne rásť.

Štandardy zberu si musí každá obec každý rok vypočítať podľa počtu obyvateľov obce, ktoré obec nahlásila Štatistickému úradu SR k 30. júnu predchádzajúceho kalendárneho roka. Počet obyvateľov sa vynásobí štandardom zberu na jedného obyvateľa, ktorý je uvedený v nasledujúcej tabuľke (podľa prílohy č. 10 vyhlášky)

Štandardy pre VKM však vyhláška zatiaľ neobsahuje.

Náklady pre firmy sa zvýšia

Nová povinnosť sa dotkne aj výrobcov a dovozcov a organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly. Náklady by mali vzrásť.

Podľa generálneho riaditeľa organizácie zodpovednosti výrobcu NATUR-PACK by do ssystému nemali pribudnúť nové firmy, pretože výrobcovia VKM musia byť v systéme zaregistrovaní aj v súčasnosti.

„Rozdiel je však v tom, že kombinované materiály sa dnes považujú za materiál, ktorý v zložení obalu prevažuje. Napríklad pri nápojových obaloch je to papier. Tomu potom zodpovedá aj celý systém nakladania s týmito obalmi. Celý tento postup je samozrejme v úplnom súlade so smernicou o obaloch, ktorá pre VKM dokonca nedefinuje žiadne limity,“ uviedol M. Sebíň.

Zároveň potvrdil, že schválená novela zákona bude viesť k tomu, že sa cena pre výrobcov VKM zvýši. „Zatiaľ nevieme povedať o koľko. Dobrým ukazovateľom však môžu byť ceny v okolitých krajinách, kde sa VKM triedia už dlhšiu dobu a intenzívnejšie. Napr. v Rakúsku je to 610 EUR/t, v Belgicku 250 EUR/t, v ČR 141 EUR/t,“ objasňuje M. Sebíň.

NATUR-PACK v súčasnosti analyzuje, v koľkých mestách a obciach sa triedený zber VKM už vykonáva a kde bude OZV musieť do nového systému investovať.

Podobný postoj k novele má aj spoločnosť ENVI – PAK. Spolu s NATUR-PACK-om zabezpečujú tieto dve OZV plnenie povinností vo vzťahu k obalom pre dominantný podiel trhu.

„Túto zmenu zákona (§ 81 ods. 7 písm. c), teda povinnosť obce zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov aj pre viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, sme zaregistrovali a situáciu analyzujeme. ENVI – PAK podporuje zber nápojových kartónov v tých obciach, kde už bol zavedený. V tých obciach, kde nie je zavedený, je zber VKM aj o nastavení spolupráce so zberovou spoločnosťou a obcou, implementácia bude vyžadovať komplexnejší prístup,“ vysvetlila pre Odpady-portal.sk hovorkyňa spoločnosti ENVI – PAK Silvia Nosálová.

Upozornila aj na potrebu doriešiť niektoré otázky vo vzťahu k schválenej novele. „Otázne sú napríklad štandardy zberu alebo sa s VKM popasovala obec vo svojom VZN,“ uzavrela S. Nosálová.

Michal Sebíň nešetril kritikou na spôsob schválenia novely, ktorej návrh neprešiel pripomienkovým konaním. „Je pre mňa nepochopiteľné, že sa takéto dôležité a systémové zmeny dostanú do zákona ako „prílepok“ cez pozmeňovacie návrhy vo výbore. Mimo oficiálne medzirezortné pripomienkové konanie, bez možnosti vyjadriť sa k návrhu, bez dôvodovej správy a bez doložky vplyvov, najmä finančných dopadov na výrobcov“.

Upozornil tiež novelou nejde iba o túto zmenu. „Do zdanlivo nenápadnej „igelitkovej“ novely sa takto dostalo okolo 30 zmien pričom viaceré budú mať dopad na zmluvné vzťahy medzi OZV a výrobcami a budú znamenať nárast byrokracie a nutnosti prerábania zmlúv s tisíckami výrobcov,“ uzavrel M. Sebíň.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.