Do roku 2020 by malo Slovensko recyklovať 70 % stavebného odpadu a odpadu z demolácie. Európska komisia predstavila návrhy opatrení, ako to dosiahnuť.
V Bratislave prezentovala 3. októbra svoj dokument z názvom „Protokol EÚ na spracovanie stavebného odpadu“, ktorý vznikol ešte v semptembri minulého roku.
Návrhy Komisie objasnil na seminári na túto tému Roman Horváth z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh.
Päťdesiatstranový dokument sa sústreďuje päť hlavných oblastí. Dokument si môžete stiahnuť v závere článku.
Komisia v ňom navrhuje niekoľko desiatok úkonov, ktoré by mali byť povinné. Pre pôvodcov stavebného odpadu by znamenali výrazné zvýšenie nákladov. Takmer všetky návrhy totiž smerujú k vytvoreniu vnúteného trhu, teda prikázanému nakladaniu so stavebným odpadom.
Z návrhov vyberáme niektoré.
Audity pred demoláciou
Audit pred demoláciou (alebo audit nakladania s odpadom) by sa mal sa vykonávať pred uskutočnením projektu renovácie alebo demolácie a v prípade materiálov, ktoré sa majú opätovne použiť alebo recyklovať, ako aj v prípade nebezpečného odpadu.
Pomáhať má identifikovať vytvorený stavebný odpad a odpad z demolácie, vykonať správnu demontáž a špecifikovať postupy rozoberania a demolácie. „Opatreniami vychádzajúcimi z auditu sa zaistí bezpečnosť pracovníkov a zvýši kvalita a množstvo recyklovaných výrobkov,“ tvrdí Komisia.
O prahovej hodnote pre audity pred demoláciou by mali rozhodnúť subjekty verejného sektora (napríklad v Rakúsku existujú dve obmedzenia pre audity pred demoláciou: 100 ton a 3 500 m3 odhadovaného vytvoreného stavebného odpadu a odpadu z demolácie.
Audit pred demoláciou má pozostávať z dvoch častí:
- zhromaždené informácie: identifikácia všetkých odpadových materiálov, ktoré sa vytvoria počas demolácie, s určením množstva, kvality a umiestnenia v rámci stavby alebo civilnej infraštruktúry; mali by sa identifikovať všetky materiály a poskytnúť primeraný odhad objemu zozbieraného odpadu;
- informácie o:
- materiáloch, ktoré sa (povinne) triedia pri zdroji (napríklad nebezpečný odpad);
- materiáloch, ktoré možno/nemožno opätovne použiť alebo recyklovať;
- spôsobe nakladania s odpadom (nebezpečným aj nie nebezpečným) a možnostiach jeho recyklácie.
Plány nakladania s odpadom
Zatiaľ čo audit pred demoláciou je zameraný na výrobky (čo), plán nakladania s odpadom (ako) orientovaný na procesy sa má vypracovávať vtedy, ak sa má opätovne použiť alebo recyklovať materiál pochádzajúci zo stavebných, renovačných alebo demolačných činností.
„Dobrý plán nakladania s odpadom obsahuje informácie o spôsobe vykonania jednotlivých krokov demolácie, o tom, kto ich vykoná, aké materiály sa selektívne zozbierajú pri zdroji, kam a ako sa prevezú, čo sa bude recyklovať, čo sa opätovne použije, aké bude konečné spracovanie a ako vykonať následné činnosti,“ vysvetľuje v dokumente Komisia.
Záznam z diskusie
Pozrite si záznam z prezentácie Romana Horvátha dňa 3. októbra a z diskusie k problematike stavebného odpadu. Po príspevku Romana Horvátha z Európskej komisie vystúpil Michal Hlávek z Odboru odpadového hospodárstva MŽP SR. V diskusii vystúpili: Alexander Volšík (Združenie na rozvoj recyklácie stavebných materiálov), Roman Horváth (EK), Marta Gojdičová a Michal Hlávek (MŽP SR) a Radovan Kazda, šéfredaktor Odpady-portal.sk.
Zlepšenie triedenia pri zdroji
Kľúčovým aspektom riadneho nakladania s odpadom má byť ďalej triedenie materiálov priamo pri zdroji.
Triedenie pri zdroji znamená, že zo stavebného odpadu by sa mal na mieste triediť nebezpečný odpad, demontovať (rozoberanie vrátane triedenia vedľajších tokov a fixačných materiálov), triediž fixačné materiály a vykonať štrukturálnu alebo mechanickú demoláciu.
Odpad z obalov
Prítomnosť obalových materiálov na staveniskách by sa mala čo najviac minimalizovať prostredníctvom optimalizácie dodávateľského reťazca, napríklad hromadnými dodávkami, dohodami s dodávateľmi o spätnom odobratí atď.
Všetok odpad z obalov, ktorý vznikne na stavenisku, by sa mal v čo najväčšej miere roztriediť podľa miestnych postupov zberu odpadu, napríklad na plasty, drevo, lepenku a kov.
Zlepšenie logistiky
Komisia navrhuje, aby si producent stavebného odpadu vyberal, alebo mohol vyberať iba spracovateľov z krátkej vzdialenosti.
„Snažte sa uprednostniť krátke vzdialenosti. Blízkosť triediacich a recyklačných zariadení je pre stavebný odpad a odpad z demolácie veľmi dôležitá, pretože neskladné materiály ako kamenivo na stavbu (asfalt, betón atď.) sa nemôžu po ceste prepravovať na veľké vzdialenosti (zvyčajne maximálne 35 km). Ak sa preprava veľkého objemu nevykonáva po železnici alebo vodnými cestami, väčšie vzdialenosti jednoducho nie sú ekonomicky atraktívne23, pričom pri väčších vzdialenostiach sa znižujú aj environmentálne prínosy recyklácie.“
Zľava: Alexander Volšík (Združenie na rozvoj recyklácie stavebných materiálov),
Roman Horváth (EK), Marta Gojdičová a Michal Hlávek (MŽP SR) a Radovan Kazda. Foto: organizátori.
Energetické zhodnocovanie
Producent by mal zvážiť všetky možnosti zhodnotenia na náhradné palivo – takzvané palivo z odpadkov. Tieto toky stavebného odpadu a odpadu z demolácie sú zaujímavé pri využití v podobe paliva z odpadkov, ak existuje logistická podpora ich zberu a distribúcie.
Týka sa to najmä kontaminovaného dreva a výrobkov z dreva, ktoré nie sú vhodné na opätovné použitie alebo recykláciu, plastov, materiálov na organickú izoláciu (tepelnú, zvukovú izoláciu) a vodotesných membrán z asfaltu.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.