NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Ako menej skládkovať? Ministerskí analytici navrhujú tieto štyri opatrenia

Slovensko posiela na skládky omnoho viac odpadu ako zvyšok EÚ. Štúdia, na ktorej spolupracovali analytické útvary dvoch vládnych rezortov, priniesla štyri konkrétne návrhy, ako to zvrátiť.

skládkovanie

Foto: Fotolia

Priemerný obyvateľ Slovenska vyprodukuje ročne 154 kilogramov odpadu. Väčšina tohto objemu končí na skládkach, recykláciou u nás prechádza len asi 23% všetkého odpadu. Objem komunálneho odpadu u nás navyše rastie a v EÚ patríme k rekordérom. Medzi rokmi 2005 až 2015 produkcia odpadu v prepočte na obyvateľa vzrástla takmer o 20%.

„Miera recyklácie komunálneho odpadu je jedna z najnižších v EÚ a skládkovanie je stále dominantná forma nakladania s komunálnym odpadom. Skládkovanie má pritom okrem negatívnych dopady na zdravie obyvateľstva a životné prostredie aj ekonomické náklady vo forme zaberania pôdy a straty zdrojov,“ uviedol rezort životného prostredia.

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií preto dnes zverejnil novú štúdiu „Ako menej skládkovať“. Analytici v nej navrhujú viaceré opatrenia na zvýšenie miery recyklácie a zníženie skládkovania komunálneho odpadu. Pomôcť by mali najmä tieto štyri opatrenia.

Vyššie poplatky za skládkovanie

Zvyšovať poplatky za skládkovanie štátu v minulosti okrem ministerských analytikov odporúčala i Európska komisia. Envirorezort napokon v závere minulého roka oznámil, že návrh na postupné zvýšenie týchto poplatkov predloží. Podľa najnovšej analýzy IEP a IFP by poplatky za skládkovanie mali rásť i naďalej.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie podľa analytikov nemusí znamenať vyššie náklady pre občanov. Ako príklad použili obec Skalité, v ktorej dlhodobo dosahujú menej ako 10-percentnú mieru triedenia.

„Ak by po zvýšení poplatku za skládkovanie občania separovali tak ako doteraz a neprišlo by teda zvýšeniu recyklácie, súčasný ročný poplatok za odpady 16,24 eur na občana by postupne do roku 2023 stúpol na približne 26 eur ročne. To je o 80 centov mesačne viac oproti súčasnosti. Priemernej štvorčlennej rodine by sa tak zvýšili mesačné náklady o približne 3,5 eura,“ píše sa v materiáli.

Pokiaľ by však obec reagovala na zvýšený poplatok za skládkovanie zavedením množstvového zberu, obyvatelia by mali možnosť znížiť svoje náklady vyšším triedením odpadu. Pri dôslednom triedení papiera, skla, plastov a kovov by množstvo odpadu podľa ministerských analytikov výrazne kleslo a ich ročná platba za odpady by mohla byť v novom systéme porovnateľná s poplatkom pred zavedením zvýšenia.

„Ak by okrem toho začali triediť aj bioodpad, poplatok za odpady by v obci Skalité mohol klesnúť až na 6,5 eura ročne,“ uvádza sa v štúdii. Vyššie poplatky za skládkovanie by vo výsledku mali viac motivovať ľudí separovať odpad.

Množstvový zber pre obce

Množstvový zber (pay-as-you-throw), resp. systém priamo zvýhodňujúci triedenie obyvateľov, by mal byť podľa analýzy IEP a IFP postupne zavedený vo všetkých obciach. Systém vytvára pre občanov priame finančné motivácie na zvýšenie triedenia, pretože poplatok sa odvíja od skutočne vyprodukovaného množstva odpadu.

Na Slovensku je množstvový zber možnosť, ktorú si zatiaľ zvolilo len minimum obcí. Miestne samosprávy by podľa záverov analytikov mali postupne podľa svojich preferencií zaviesť jeden z niekoľko druhov množstvového zberu:

  • rozdielne platby od frekvencie zberu a objemu zbernej nádoby (od 60 litrov) alebo vriec (rôznej veľkosti už od 10 do 120 litrov) so špecifickou lokálnou potlačou
  • systém, kedy sú vyprázdňované len nádoby označené visačkou, resp. nálepkou, ktorú si občania vopred kupujú
  • vážiaci systém fungujúci na základe elektronických čipov, resp. čiarových kódov; č
  • rôzne hybridné a ďalšie systémy (napr. kontajnerové automaty otvárané identifikačnou kartou)

„Alternatívnu formu predstavuje aj systém zliav, ktorý znižuje paušálny poplatok na základe množstva vytriedených surovín a tým aj znižuje motiváciu zbavovať sa odpadu nezákonne,“ uvádzajú autori štúdie.  

Pri svojom návrhu sa pritom odvolávajú, napríklad, na pozitívne skúsenosti z Bruselu či Južnej Kórey. O juhokórejskom prístupe, ktorý zahŕňa využívanie čipových kariet a presné váženie odovzdaného odpadu, sme písali i na Odpady-portal.sk.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. ecoas@gtinet.sk05.01.2018 (09:15)
    Navrhované opatrenia sú známe a odporúčané niekoľko rokov , už hádam aj desaťročie, ale k želanému posunu nedošlo. Ciele vytýčené v strategických dokumentoch v oblasti odpadového hospodárstva sa dlhodobo neplnia. Ako na Slovensku zabezpečiť naozajstnú, nie teoretickú implementáciu dobre myslených opatrení ????
  2. Praktik08.01.2018 (14:17)
    Páni analytici neanalyzovali základný problém a tým je problém, čo s vytriedením odpadom. Trh nemá kapacity na spracovanie a zhodnotenie aktuálneho množstva vytriedeného odpadu a to nezmení ani zvýšenie poplatkov za skládkovanie. Ministerstvo by sa malo zaoberať, ako vytvoriť (podporiť) dostatočné kapacity pre spracovanie druhotných surovín (nie PET fliaš, ktoré sú predimenzované) a začať budovať spaľovne, ktoré vytvárajú v európských krajinách ten obrovský rozdiel medzi množstvom tzv. zhodnoteného odpadu oproti Slovensku.
  3. A.12.02.2018 (16:25)
    Vyššie polatky nie sú riešením, treba vymeniť nečinných úradníkov. Práve som sa presťahoval a bol som zvyknutý triediť odpad. V novom meste ma pri prihlasovaní komunálneho odpadu čakal šok - žiadne informácie o triedení ani na mestskom webe, príslušná úradníčka ma po prehnaní do obchodu po zbernú nádobu zaregistrovala, ale po informácie ma poslala za inou úradníčkou (??!). Jedna zberná nádoba, nikde ani slovo o triedení, nieto ešte nejaké motivácie poctivejšie sepatrovať. Očakával som, že pri registrácii mi strčia do ruky leták s detailami, či tu napr. polystyrén patrí do plastu. Predpokladám, že takých miest a obcí je na Slovensku oveľa viac - toto je skutočný problem, nie poplatky. A teraz počúvam, že kvôli motivácii separovať sa majú zvyšovať poplatky - to ma ako má motivovať, aby som bol viac naštvaný? Vietor treba spraviť na úradoch, nie v peňaženkách ľudí.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Zlé skúsenosti s monopolom OZV v Európe

Zlé skúsenosti s monopolom OZV v Európe

Cesta k monopolom nie je správna, konkurencia subjektov na trhu znižuje cenu a zlepšuje inovácie.

Editoriál. Ako na poplatok za skládkovanie

Editoriál. Ako na poplatok za skládkovanie

Zatiaľ čo ministerstvo životného prostredia začalo opäť dumať nad tým, ako zmonopolizovať financovanie triedeného zberu, prebehol už viac ako rok od prvého návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a pol roka od medializácie druhého.

Jozef Kozák: Rovnosť podmienok na trhu zostáva našou hlavnou požiadavkou

Jozef Kozák: Rovnosť podmienok na trhu zostáva našou hlavnou požiadavkou

Na otázky o situácii na trhu a cieľoch organizácie zodpovednosti výrobcov nám odpovedal Jozef Kozák, výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA a.s.