Dvořák Hager & Partners
MEVA SK
INISOFT

Zo skládkového poplatku by mali byť podporení priamo občania, navrhuje APOH

Slovensko má problém so splnením cieľov EÚ v oblasti odkláňania biologicky rozložiteľného odpadu na skládku.

Zo skládkového poplatku by mali byť podporení priamo občania, navrhuje APOH

Foto: Fotolia

Spracovávanie biologicky rozložiteľných odpadov (BRKO, resp. bioodpadov) je veľmi náročné. Bioodpady sú tvorené najmä odpadmi zo zelene, reštauračným a kuchynským odpadom a ďalšími zložkami.

Podľa hmotnosti majú biologicky rozložiteľné odpady najväčší podiel na tvorbe komunálneho odpadu, podľa niektorých odhadov až 50%. Podľa Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) je môže ekonomický rast Slovenska viesť k tomu, že produkcia komunálnych odpadov bude rásť z terajších približne 350 kg/obyv./rok na úroveň EÚ, t.j. až na 450 kg/obyv./rok.

V roku 2020 by podiel biologicky rozložiteľných odpadov na tvorbe komunálneho odpadu mohol dosiahnuť až 800 – 900 tisíc ton ročne a v roku 2030 až 1 – 1.12 mil. ton BRKO/rok.

Je preto dôležité znižovať podiel BRKO v komunálnom odpade efektívnym zberom, vhodným spracovaním a umiestnením.

Preferovaným spôsobom znižovania BRKO Ministerstvom životného prostredia SR je jeho kompostovanie.

Odpadári zo zberových a zvozových spoločností však považujú tento vládou preferovaný spôsob nakladania s bioodpadom za málo dôsledný.

Z návrhu nového zákona o poplatkoch za ukladanie odpadu na skládku vyplýva, že občania by mali platiť viac za nakladanie s odpadmi, no ako benefit nedostanú žiadnu službu navyše.

Vláda síce cez štrukturálne fondy podporuje nákup kompostérov, ale občania sa budú musieť sami postarať o zhodnotenie biologického odpadu.

Súčasný návrh zákona o poplatkoch podľa asociácie navrhuje odviesť významnú časť z poplatkov do Environmentálneho fondu.

Z analýz asociácie vyplýva, že plánované zvýšenie poplatkov za ukladanie komunálnych odpadov na skládky odpadov príjem Environmentálneho fondu výrazne zvýši. Podľa návrhu zákona má byť tento príjem prerozdelený v zmysle návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov na aktivity podľa § 6 ods. 9 písm. a) až k).

Asociácia však upozorňuje, že takýto postup vytvára priestor pre korupciu, pretože dotovanie kompostérov je výhodné len pre úzku skupinu predajcov kompostérov a iných technológií, pričom neprispieva k cieľu, ktorým je zvyšovanie podielu zhodnocovania komunálneho odpadu.

Dny teplárenství a energetiky

APOH preto navrhuje, aby pred rozhodnutím o spôsobe využitia prostriedkov z Environmentálneho fondu ministerstvo najprv porovnalo hĺbkovú analýzu využitia dotácií z prostriedkov fondu, aby získalo informáciu, ako spĺňajú postavené kapacity ciele, ktoré im boli dane pri poskytnutí dotácie.

APOH navrhuje prispievať obciam

Podľa návrhu asociácie by časť poplatkov odvedených do Environmentálnemu fondu mohla slúžiť na rozvoj triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a následne aj ich zhodnocovanie. V tejto oblasti totiž Slovensko dlhodobo zaostáva za vytýčenými cieľmi.

„Navrhujeme, aby bola stanovená pevná sadzba nárokovateľných príspevkov obciam na zber a zhodnocovanie BRKO v určitej úrovni v EUR/tona. Nárokovateľnosť príspevku obcí by vznikla pri hodnovernom preukázaní triedenia biologicky rozložiteľného odpadu a zabezpečenia jeho následného zhodnotenia v zariadení na zhodnocovanie odpadov,“ uviedol prezident APOH Peter Krasnec.

Peter Krasnec

Peter Krasnec na kongrese Deň odpadového hospodárstva 2017 | Foto: Odpady-portal.sk

Príspevok by sa poskytoval na základe zmluvy, ktorú by Environmentálny fond musel s obcou uzatvoriť.

Takýto systém by podľa APOH-u podporil zber a spracovanie BRKO aj v obciach, ktoré nedostali žiadne dotácie na nakladanie s BRKO, ale jeho zber a spracovanie zabezpečujú.

Zároveň by podporil využívanie už vybudovaných kapacít. Obce by museli tieto prostriedky použiť iba na náklady súvisiace s triedeným zberom biologicky rozložiteľného odpadu.

„Týmto spôsobom by bol tok finančných prostriedkov vhodne usmernený na zabezpečenie triedeného zberu BRKO a zároveň by to bol motivačný prvok - vyťažiť z komunálneho odpadu čo najväčšie množstvo takéhoto odpadu,“ pokračuje P. Krasnec.

Takýmto spôsobom by podľa asociácie mali vybudované zariadenia na spracovanie bioodpadu čo spracovávať a vybudovali by sa nové zariadenia.

„Zabezpečila by sa prevádzka a zároveň by sa zabezpečilo vrátenie jedného z hlavných zdrojov organických látok do pôdy, ktoré sú potrebné na hospodárenie s ňou,“ uzatvára P. Krasnec.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

V Holandsku otvorili pilotný cyklistický chodník z recyklovaného plastu

V Holandsku otvorili pilotný cyklistický chodník z recyklovaného plastu

Na stavbu použili plastové fľaše, poháre na jedno použitie aj obalový materiál. Autori projektu tvrdia, že nedlho by sme mohli jazdiť po plastových vozovkách.

Poslanci podporili protiskládkový balíček zákonov

Poslanci podporili protiskládkový balíček zákonov

Parlament v prvom čítaní podporil zmeny v poplatkoch za skládkovanie, ako i novelu zákona o odpadoch. Takzvaný protiskládkový balíček pochádza z dielne ministerstva životného prostredia. Čoho sa budú týkať zmeny?

Dobrý trh na Panenskej bol opäť aj zero waste (fotoreportáž)

Dobrý trh na Panenskej bol opäť aj zero waste (fotoreportáž)

Organizátori Dobrého trhu, ktorý sa uskutočnil 15. septembra na Panenskej ulici v Bratislave, si opäť dali záležať na ekologickom zhodnocovaní, ale aj predchádzaní vzniku odpadu.