Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Peter Krasnec: Sme za trh, ale s mantinelmi

Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) je pravdepodobne najväčšou profesijnou organizáciou v odpadovom hospodárstve na Slovensku. Prezidenta asociácie RNDr. Petra Krasneca, PhD. sme požiadali o rozhovor na tému pôsobnosti ich združenia a problémy odpadového trhu v SR. Rozhovor v skrátenej verzii vyšiel v januárovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo.

Peter Krasnec: Sme za trh, ale s mantinelmi

  • Publicistika
  • 24.02.2012
  • Radovan Kazda, Ľubomír Augustín

Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) je pravdepodobne najväčšou profesijnou organizáciou „odpadárov“ na Slovensku. Čím je pre Vás?

Z môjho pohľadu je to širokospektrálna asociácia, ktorá zlučuje pohľady všetkých, to znamená zberových spoločností, ale aj tých, ktorí majú plniť povinnosti povinných osôb a ďalších. Ja zastupujem pozíciu spoločnosti General Plastic, ktorá je spracovateľom plastov.

Koľko ľudí zamestnávajú organizácie združené v APOH?

Štatistiky, ktoré sme si v asociácii robili, odhadujú počet na 3.500-4.000 zamestnancov. Podiel na trhu odhadujeme niekde na úrovni 40-45 percent. V niektorých oblastiach, ako je komunálny odpad, odhadujeme podiel na trhu až 60 percent.

Snažíte sa získať ďalších členov?

Samozrejme. Myslím, že asociácia sa svojimi aktivitami za posledné dva roky trochu pozviechala a etablovala, takže už nás vnímajú nielen novinári, ale aj firmy. V súčasnosti sa nám hlásia za členov ďalšie dve spoločnosti, ktoré pôsobia na trhu.

Na Slovensku existujú i ďalšie profesijné organizácie na trhu s odpadmi, napríklad Zväz organizácií verejných prác (ZOVP) a Republiková únia recyklačného priemyslu (RÚREP). Nepovažujete za škodu, že existenciou viacerých organizácií môže dôjsť k triešteniu síl?

Ja osobne vyvíjam aktivity, aby APOH nadviazal užšiu formu spolupráce so ZOVP. Myslím, že APOH a ZOVP majú k sebe ďaleko bližšie ako APOH a ZOVP vo vzťahu k RÚREP. ZOVP reprezentuje najmä menšie zberové spoločnosti alebo lokálne technické služby, ale pôsobnosť máme de facto spoločnú. Domnievam sa, že posledný rok sme v nadväzovaní spolupráce so ZOVP postúpili natoľko, že sa vieme minimálne v 90-95% veciach zhodnúť na tom, akým smerom chceme ísť. Napokon, aj na prvé stretnutie so súčasným ministrom životného prostredia, ktoré iniciovala asociácia, sme pozvali aj zástupcu ZOVP. Považujem to za správny trend.

Na druhej strane, firma, v ktorej pôsobím, je aj členom RÚREP-u. V nej sa snažím priamo so spracovateľmi komunikovať niektoré myšlienky, ktoré sa na APOH-u presadzujú.

Ako s Vami spolupracuje súčasné vedenie Ministerstvo životného prostredia?

Na všetky oficiálne i neoficiálne stretnutia bol APOH pozvaný, takže spolupráca je dobrá.

Na rozdiel od mnohých profesijných organizácií, ktoré organizujú jeden segment účastníkov trhu (napríklad RÚREP spracovateľov a ZOVP malé „zberovky“), v prípade APOH-u ide o združenie, ktoré združuje firmy s odlišnými a často protichodnými názormi na regulácie trhu. Z toho môžu vzniknúť pnutia, ktoré neumožnia mať jednotný postoj k legislatívnym návrhom. Nastávajú takéto situácie?

Zatiaľ som takúto situáciu nezažil a ani ju takto nevnímam. Občas je vzájomná komunikácia v APOH-u možno trochu búrlivá, ale napokon sme vždy vyšli so spoločným stanoviskom.

V každom prípade existujú problémy, ktoré dlhodobo rozdeľujú názory niektorých účastníkov trhu. V prípade prepravy alebo vývozu nebezpečného odpadu na zhodnotenie do zahraničia sú na opačných stranách kolektívne systémy a spracovatelia. Viacerí z nich sú však i členmi APOH. Ako sa vysporiadavate s týmito problémami?

V rámci asociácie vnímame fakt, že sme členmi EÚ a je tu jednotný trh. Takže ak niečo smernica priamo nezakazuje – napríklad vývoz elektroodpadu – tak s tým musíme počítať. Ak niekto poskytuje lepšie podmienky v zahraničí, tak tvrdím, že by sa mal každý pozrieť doma – interne, ako firma – a ten problém vyriešiť čo najskôr, aby bol schopnejší ako konkurencia v zahraničí. Konkurencia je zdravá vo všetkých oblastiach.

Máte APOH ucelenú predstavu na fungovanie finančných tokov v odpadovom hospodárstve?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
APOHRozhovory

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

Jedinečný dokumentárny film o putovaní PET kajaku bude prebiehať od 5. júna na webe spoločnosti NATUR-PACK pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia.

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Ing. Richard Biznár, konateľ Remko Sirník, hovorí o tom, prečo ceny za túto kategóriu odpadu rastú a aké sú ich perspektívy.