Peter Krasnec: Sme za trh, ale s mantinelmi

Z môjho pohľadu je to širokospektrálna asociácia, ktorá zlučuje pohľady všetkých, to znamená zberových spoločností, ale aj tých, ktorí majú plniť povinnosti povinných osôb a ďalších. Ja zastupujem pozíciu spoločnosti General Plastic, ktorá je spracovateľom plastov.

Koľko ľudí zamestnávajú organizácie združené v APOH?

Štatistiky, ktoré sme si v asociácii robili, odhadujú počet na 3.500-4.000 zamestnancov. Podiel na trhu odhadujeme niekde na úrovni 40-45 percent. V niektorých oblastiach, ako je komunálny odpad, odhadujeme podiel na trhu až 60 percent.

Snažíte sa získať ďalších členov?

Samozrejme. Myslím, že asociácia sa svojimi aktivitami za posledné dva roky trochu pozviechala a etablovala, takže už nás vnímajú nielen novinári, ale aj firmy. V súčasnosti sa nám hlásia za členov ďalšie dve spoločnosti, ktoré pôsobia na trhu.

Na Slovensku existujú i ďalšie profesijné organizácie na trhu s odpadmi, napríklad Zväz organizácií verejných prác (ZOVP) a Republiková únia recyklačného priemyslu (RÚREP). Nepovažujete za škodu, že existenciou viacerých organizácií môže dôjsť k triešteniu síl?

Ja osobne vyvíjam aktivity, aby APOH nadviazal užšiu formu spolupráce so ZOVP. Myslím, že APOH a ZOVP majú k sebe ďaleko bližšie ako APOH a ZOVP vo vzťahu k RÚREP. ZOVP reprezentuje najmä menšie zberové spoločnosti alebo lokálne technické služby, ale pôsobnosť máme de facto spoločnú. Domnievam sa, že posledný rok sme v nadväzovaní spolupráce so ZOVP postúpili natoľko, že sa vieme minimálne v 90-95% veciach zhodnúť na tom, akým smerom chceme ísť. Napokon, aj na prvé stretnutie so súčasným ministrom životného prostredia, ktoré iniciovala asociácia, sme pozvali aj zástupcu ZOVP. Považujem to za správny trend.

Na druhej strane, firma, v ktorej pôsobím, je aj členom RÚREP-u. V nej sa snažím priamo so spracovateľmi komunikovať niektoré myšlienky, ktoré sa na APOH-u presadzujú.

Na všetky oficiálne i neoficiálne stretnutia bol APOH pozvaný, takže spolupráca je dobrá.

Na rozdiel od mnohých profesijných organizácií, ktoré organizujú jeden segment účastníkov trhu (napríklad RÚREP spracovateľov a ZOVP malé „zberovky“), v prípade APOH-u ide o združenie, ktoré združuje firmy s odlišnými a často protichodnými názormi na regulácie trhu. Z toho môžu vzniknúť pnutia, ktoré neumožnia mať jednotný postoj k legislatívnym návrhom. Nastávajú takéto situácie?

Zatiaľ som takúto situáciu nezažil a ani ju takto nevnímam. Občas je vzájomná komunikácia v APOH-u možno trochu búrlivá, ale napokon sme vždy vyšli so spoločným stanoviskom.

V každom prípade existujú problémy, ktoré dlhodobo rozdeľujú názory niektorých účastníkov trhu. V prípade prepravy alebo vývozu nebezpečného odpadu na zhodnotenie do zahraničia sú na opačných stranách kolektívne systémy a spracovatelia. Viacerí z nich sú však i členmi APOH. Ako sa vysporiadavate s týmito problémami?

V rámci asociácie vnímame fakt, že sme členmi EÚ a je tu jednotný trh. Takže ak niečo smernica priamo nezakazuje – napríklad vývoz elektroodpadu – tak s tým musíme počítať. Ak niekto poskytuje lepšie podmienky v zahraničí, tak tvrdím, že by sa mal každý pozrieť doma – interne, ako firma – a ten problém vyriešiť čo najskôr, aby bol schopnejší ako konkurencia v zahraničí. Konkurencia je zdravá vo všetkých oblastiach.

Máte APOH ucelenú predstavu na fungovanie finančných tokov v odpadovom hospodárstve?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.