Plytvanie potravinami neobchádza ani Slovensko. Približne 23% slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami. Najčastejšie vyhadzovanou potravinou sú chlieb, pečivo a navarené jedlo.
„Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo. Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie,“ upozornila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
V Európskej únii sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo prestavuje 173 kilogramov na osobu ročne. Pritom skoro každý desiaty Európan si nemôže dovoliť kvalitné jedlo.
V rebríčku krajín, ktoré najviac plytvajú potravinami, je Slovensko ôsme od konca, najhoršie je na tom Holandsko, najlepšie Slovinsko.
Priemerne vyhodia Slováci a Slovenky 111 kilogramov potravín na osobu ročne. Potraviny aj suroviny sa strácajú v celom dodávateľskom reťazci, najviac jedla, vyše 50 % percent z celkového objemu potravinového odpadu, vyhadzujú koneční spotrebitelia.
Takmer štvrtina ľudí produkuje potravinový odpad
Podľa celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) vypracovala Agentúra A.K.O., približne 23 % Slovákov a Sloveniek priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla.
Takmer polovica opýtaných uvádza, že sa snažia zvyšky jedál využiť pri ďalšom varení, prípadne ich dajú zvieratám.
Tretina respondentov deklaruje, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo.
V porovnaní s celoslovenským priemerom plytvá jedlom najviac mladá a stredná generácia vo veku 23-49 rokov. Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom.
Najčastejšie vyhadzovanou potravinou na Slovensku sú chlieb a pečivo (35%). O niečo menší počet ľudí (29%) uvádza, že vyhadzuje zvyšky uvareného jedla. Na otázku, prečo im ostávajú neskonzumované potraviny, až 74% respondentov uviedlo, že navarili viac ako zjedli a v 34% prípadov sa potraviny pokazili alebo uplynul dátum spotreby.
„V súvislosti s nadmerným plytvaním potravinami vyvstáva otázka, ako tento trend zmeniť. Na prvom mieste je určite uvedomelé správanie spotrebiteľa. Nestačí len rozmýšľať nad tým, čo kupujeme, ale aj koľko toho kupujeme. Vďaka hypermarketom sme si zvykli nakupovať vo veľkých množstvách, ale potom nevieme odhadnúť mieru. Odporúčame radšej nakupovať častejšie a v menších množstvách. Nielenže sa tak vyhneme zbytočnému potravinovému odpadu, ale tiež ušetríme peniaze a môžeme mať doma čerstvejšie produkty,“ uviedla G. Matečná.
Ministerstvo pôdohospodárstva v snahe znížiť plytvanie potravinami presadilo na jeseň 2016 novelu zákona o potravinách, ktorá priniesla možnosť darovať charitatívnym organizáciám potraviny po uplynutí dátum minimálnej trvanlivosti.
Prvý prieskum už vlani
V septembri minulého roku ministerstvo prvý raz prezentovalo odhad, podľa ktorého až 52,5 tisíca ton odpadu v SR by podľa MP nemuselo byť vyhodeného, resp. neskončiť ako odpad.
Z výsledku prieskumu v oblasti food waste vtedy vyplynulo, že drvivá väčšina respondentov vyprodukovala potravinový odpad preto, lebo spotrebovala iba časť zo vzniknutých potravín. Až 57 % z nich podľa vtedajšieho prieskumu vyhadzovali predovšetkým ovocie a zeleninu, takmer 53 % chlieb a pečivo, 24 % nespotrebovalo už pripravené (navarené) jedlo.
Až 69 % odpadu tvoril potravinový odpad, ktorý sa nedá skonzumovať.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.