Ako sa krajinám Európskej únie darí v obehovom hospodárstve? Pozrite si rebríček.

Prekvapivé výsledky

Agentúra Eurostat sa pozrela na to, ako krajiny Európskej únie napredujú k cieľu čo najviac opätovne používať a recyklovať materiály a zároveň produkovať čo najmenej odpadu. Prieskum priniesol v mnohých smeroch prekvapivé výsledky.

Rôzne aspekty vyhodnotil portál Politico, ktorý na štvrté miesto zaradil Českú republiku. Prvé tri priečky obsadili Nemecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Štáty Škandinávie, ktoré sú obyčajne považované za najviac ekologicky zmýšľajúce, v mnohých faktoroch zaostávajú.

Koncept obehového hospodárstva sa Brusel snaží presadiť už roky. V princípe sa zakladá na dlhej životnosti výrobkov, ktorá keď sa skončí, výrobky sa recyklujú a materiál z nich sa opätovne použije.

V januári Európska komisia zverejnila monitorovací rámec, v ktorom predstavila ukazovatele, pomocou ktorých mienila skúmať ako funguje obehové hospodárstvo v krajinách EÚ.

Cieľom bolo oboznámiť sa s hlavnými trendami a vzormi, aby sa dalo vyvodiť, ako sa jednotlivé prvky obehového hospodárstva vyvíjajú v čase, aby bolo možné identifikovať faktory úspešnosti v jednotlivých členských štátoch a posúdiť, či sa prijali dostatočné kroky.

zdroj: Politico.eu

Sedem hlavných faktorov

Aspekty, ktoré brala Komisia do úvahy boli množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu a potravinového odpadu, aká časť z neho sa recykluje a aký podiel recyklovaného materiálu sa naozaj znovu využije.

Posvietili si aj na objem recyklovateľných materiálov, ktoré sa spracovávajú, na počet patentov, ktoré prispievajú k prechodu na obehové hospodárstvo a na investície do neho.

Portál Politico vzal do úvahy týchto sedem kľúčových ukazovateľov, na ktorých Komisia výskum postavila a každému členskému štátu EÚ pridelil pozíciu od jedna po dvadsaťosem v každej z uvedených kategórií. Konečné pozície vypočítal ich spriemerovaním.

Ako dopadlo Slovensko?

Slovensko skončilo celkovo na dvadsiatej prvej priečke. Za nami sa umiestnili Fínsko, Lotyšsko, Bulharsko, Írsko, Grécko, Malta a Cyprus.

Keď náš výsledok rozložíme na jednotlivé zložky, počínali sme si nasledovne: v produkcii komunálneho odpadu sme obsadili štvrtú priečku, teda iba tri krajiny v Únii produkujú menej. V produkcii potravinového odpadu sme boli deviaty.

Menej ako my však recykluje iba päť krajín EÚ, v porovnaní trhu s recyklovateľnými surovinami nám bola pridelená dvadsiata prvá pozícia, rovnako ako v kategórii patentov. V opätovnom využití recyklovaných materiálov sme skončili na devätnástej priečke a v súkromných investíciách na sedemnástej.

Dané kategórie prepočítané na konkrétne čísla potom vyzerajú v porovnaní s prvou krajinou takto: na človeka ročne vyprodukujeme 348 kg komunálneho odpadu, Nemecko 627 kg. Potravinového odpadu vyprodukuje priemerný Slovák ročne 111 kg, Nemec 149 kg.

Recykluje sa u nás 23% komunálneho odpadu, zatiaľ čo v Nemecku je tento podiel 66%. Opätovne použijeme 5% materiálu, Nemci 11%. Patentov týkajúcich sa obehového hospodárstva je u nás desať oproti tisícdvestošesťdesiatim nemeckým patentom. Do sektora obehového hospodárstva investujeme 0,6 milióna eur, Nemci 28,7 miliónov.

zdroj: Politico.eu

Zahrala najmä recyklácia

Nemecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko sa na prvých priečkach ocitli vďaka výborne fungujúcim systémom zhodnocovania odpadov a kvalite inovácií, ktoré zavádzajú v sektore obehového hospodárstva. K výsledku prispelo aj väčšie množstvo súkromných investorov a patentov.

Do úvahy však treba brať aj fakt, že pozície vyhodnotené z údajov agentúry Eurostat neurčujú, do akej miery možno dané krajiny považovať za ekologické. Hodnotenie sa výrazne líši od tohtoročného Indexu enviromentálnej výkonnosti, ktorý uverejňuje Spoločné výskumné centrum Európskej komisie.

V tom obsadilo Slovensko dvadsiatu ôsmu zo sto osemdesiatich priečok. Prvé tri pozície obsadili Švajčiari, Francúzi a Dáni. Česko sa v tomto prieskume ocitlo až na tridsiatej tretej priečke.   

Európska komisia totiž do úvahy berie väčšie množstvo faktorov, napríklad znečistenie ovzdušia, emisie, poľnohospodárstvo a biodiverzitu. Keďže tieto aspekty neprispievajú k miere, do akej jednotlivé krajiny recyklujú a opätovne využívajú materiály, Eurostat sa nimi nezaoberal.

Tým sa vysvetľuje aj prekvapivo horšie hodnotenie krajín Škandinávie, ktoré síce spaľovaním odpadov výrazne zmenšujú mieru skládkovania, no tento faktor nie je úzko prepojený s filozofiou obehového hospodárstva.

Západ produkuje podstatne viac odpadu

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.