V dňoch 6. a 7. júna 2018 sa v Bruseli uskutočnil 24. ročník fóra „Packaging Waste and Sustainability Forum“, ktoré je už tradične venované problematike odpadu z obalov, aktuálne v kontexte obehovej ekonomiky.
NATUR-PACK ako jediný zástupca Slovenska rozširoval rady organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu s členmi Európskej komisie, výrobcami, zástupcami recyklačného priemyslu či rôznymi organizáciami podieľajúcimi sa na tvorbe aktuálnej legislatívy sa zaoberali najmä témami, ako sú nové ciele EÚ v oblasti recyklácie a problém s dodržiavaním systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Samozrejme, najviac rezonovala problematika plastov.
Chystané novinky z Európskej komisie
Daniel Calleja Crespo, generálny riaditeľ pre životné prostredie Európskej komisie, informoval o novej revízii právnych predpisov EÚ o odpadoch a pripomenul, že je veľmi ambiciózna.
Nové minimálne ciele v oblasti recyklácie odpadu sa implementujú do všetkých členských štátov. Zjednotila sa definícia odpadu podľa právnych predpisov, v ktorej boli predtým 4 rôzne definície. Taktiež z pôvodne 4 metód výpočtu cieľa komunálneho odpadu sa určí jednotná metodika pre celú EÚ.
Komisia si je vedomá toho, že vyššie ciele, jednotná definícia a prísnejšia metodika, žiaľ, môžu spôsobiť viacerým členským štátom problém dosiahnuť ustanovené ciele v daných termínoch, ale musíme sa stále posúvať vpred.
Právne predpisy sa vzťahujú aj na RZV a OZV, pre ktoré by mali existovať nové horizontálne záväzky, lepšia transparentnosť a riadenie, ako aj podpora na zlepšenie uzatvorenia životného cyklu výrobkov, čo veľmi úzko súvisí s dizajnom obalov v spojitosti s modulovanými poplatkami na podporu znovupoužitia a jednoduchšej recyklácie, ako aj s dostatočnými systémami zberu, ktoré musia pokrývať aj predaj online.
Komisia pracuje na usmerneniach pre osvedčené postupy, ktoré zahŕňajú aj výskum OECD o modulovaných poplatkoch.
Taktiež sa ustanovili aj nové ciele pre skládkovanie, na základe ktorých bude možné do roku 2035 ukladať na skládky odpadov maximálne 10 % (prísnejšia verzia 5 % neprešla).
Zavedie sa poplatok za nerecyklovanie plastu?
Existuje aj nová stratégia EÚ zameraná na plastové obaly, nakoľko pri porovnaní s recykláciou papierových obalov sú plasty recyklované o polovicu menej. Z tohto dôvodu bol navrhnutý poplatok vo výške 0,80 EUR, ktorý majú zaplatiť členské štáty do rozpočtu EÚ za každý kilogram vyrobeného nerecyklovaného plastu, čo má byť motivujúci faktor pre členské štáty, aby dosahovali čo najvyššie miery recyklácie, nakoľko „čím viac recykluješ, tým menej platíš“.
Stratégia v sebe zahŕňa 4 základne body, a to: dosiahnuť, aby všetky plastové obaly boli do roku 2030 opakovane použiteľné alebo recyklovateľné, podpora biznis modelov na tento presun, efektívny systém zberu a motivácia a vzdelávanie obyvateľov s cieľom predchádzania odhadzovania odpadov voľne do životného prostredia (tzv. littering) a v neposlednom rade podpora inovácií (aj s cieľom predchádzania znečistenia morského prostredia mikroplastami).
Eliminovanie používania jednorazových plastov
Nová EÚ stratégia pozostáva zo Stratégie pre plasty a zo stratégie zameranej na jednorazové plasty, nakoľko použitie týchto jednorazových plastov stále stúpa.
Bola vykonaná štúdia, ktorá identifikovala 10 najčastejšie nájdených plastov na jedno použitie na európskych plážach, ktoré predstavujú 50 % zo všetkých vyplavených plastov na týchto plážach, a preto sa im bude teraz venovať zvýšená pozornosť.
Stratégia navrhuje rôzne opatrenia s cieľom zníženia ich množstva v životnom prostredí. Budú existovať trhové obmedzenia pre tie, ktoré majú na trhu alternatívy, vhodné a povinné označenie určených výrobkov, dobrovoľné dohody o financovaní, ale možnosťou je napríklad aj zálohovanie jednorazových plastových fliaš na nápoje, nakoľko je ustanovený cieľ do roku 2025 zabezpečiť triedený zber pre jednorazové plastové fľaše na nápoje na úrovni 90 %.
S uvedeným cieľom zástupcovia priemyslu nie sú veľmi spokojní, nakoľko podľa nich nepriamo navádza práve na povinné zálohovanie, čo môže vyústiť v kolapse triedeného zberu plastov. Naopak, zástupcovia mimovládnych organizácií toto riešenie vítajú.
Medzi tieto jednorazové plastové výrobky patria napríklad slamky a miešadlá na nápoje, príbory a taniere, paličky k balónom, ako aj samotné balóny, poháre na nápoje či obaly na jedlo, ako už aj viackrát spomínané fľaše na nápoje. Okrem toho je potrebné podporiť aj dopyt po recyklovaných materiáloch, nakoľko súčasný priemer predstavuje len 6 % recyklovaných materiálov v nových výrobkoch.
Základné odkazy stratégie sú, aby boli plastové obaly viac „obehové“, a teda opakovane použiteľné a recyklovateľné, čo je potrebné urobiť prostredníctvom vývoja alternatív v celom dodávateľskom reťazci, a teda podporiť výrobné spoločnosti na presun k obehovému hospodárstvu.
Na európskej úrovni musí existovať jasný a stabilný právny rámec na uľahčenie tohto prechodu. Zásady záväzku Akčného plánu obehového hospodárstva by mali viesť Európu k väčšej udržateľnosti a k obehovému hospodárstvu. A preto je potrebné konať na úrovni EÚ, aby sa zabránilo fragmentácii trhu a aby sa vytvoril jednotný trh, ktorý funguje.
Európske orgány sa budú ďalej zaoberať aj problematikou potravinového odpadu, kde, žiaľ, zatiaľ ešte nedospeli k spoločnému záveru, nakoľko chýba stanovená metodika a je potrebné nájsť kompromis medzi odpadovou legislatívou a legislatívou týkajúcou sa potravín.
Ako sa s tým vysporiadať na Slovensku
Uvedené legislatívne predpisy sa následne budú musieť premietnuť aj do našej národnej legislatívy, a to zväčša do 2 rokov od ich účinnosti. Takže ďalším novelizáciám zákona o odpadoch sa, žiaľ, nevyhneme. A dosiahnutie novostanovených cieľov a pravidiel bude náročné.
K spomínanej problematike používania jednorazových plastov v rámci procesu pripomienkovania dokumentu „Riadne predbežné stanovisko k návrhu smernice EPaR o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie“ sa v celom kontexte musí prehodnotiť dopad tejto smernice na slovenské životné prostredie i ekonomiku.
Preto je nevyhnutné reálne vyhodnotiť jednotlivé vplyvy a nájsť najefektívnejšie riešenie, ktoré bude dosť ambiciózne, ale zvážiť aj dôsledky výraznejších zásahov do systému triedeného zberu a recyklácie na Slovensku v kontexte všetkých aktuálnych zmien v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov.
Mgr. Renáta Miháliková, PhD.
RNDr. Alexandra Grgulová
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.