Zámer ministerstva podľa Miroslava Jurkoviča nevyrieši problém nízkej recyklácie.
Ministerstvo životného prostredie prednedávnom po siedmich rokoch otvorilo opäť tému zavedenia zálohovania PET fliaš. Prvý zámer prezentovalo MŽP už v roku 2003, opätovne v roku 2011, ani jeden zo zámerov sa napokon nezrealizoval. Všetky tri návrhy predložili ministri za SMK resp, Most-Híd (László Miklós, József Nagy, László Sólymos).
Podľa riaditeľa Slovenského priemyselného združenie pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) Miroslava Jurkoviča sú plasty často cieľom nenávistnej kampane, hoci vďaka nim sú pre ľudstvo dostupné lacné a hygienicky nezávadné potraviny. Uviedol to 17. augusta v komentári v denníku Sme.
Riešenie negatívnych externalít by sa preto malo sústrediť najmä na ovplyvňovanie spotrebiteľského správania.
„Plastom pripočítajme k dobru, že v mnohých ohľadoch prispeli k tomu, že nemáme problémy so zásobovaním a potraviny nám vydržia omnoho dlhšie čerstvé. Znečistenie prírody vrátane morí nespôsobuje plast sám osebe, ale ľudia, ktorí sa nesprávajú, tak ako by mali,“ konštatuje M. Jurkovič.
Existujú vážnejšie problémy
M. Jurkovič pripomína, že na Slovensku neexistujú presné čísla o množstve PET fliaš predaných na Slovensku za rok, pretože evidencia, ktorú musia výrobcovia viesť, hovorí o plastoch ako celku. Odborné odhady sa však pohybujú v rozmedzí od 25 000 až do 30 000 ton za rok.
Obalov je však podľa údajov ministerstva životného prostredia uvedených na trh viac ako 470 000 ton za rok, takže PET fľaše tvoria len štyri až šesť percent všetkých obalov uvedených na trh.
„Keby sme dosiahli 100 percent recyklácie všetkých PET fliaš, tak celková miera sa pohne len minimálne,“ vysvetľuje M. Jurkovič.
V súčasnosti sa odhaduje miera recyklácie PET fliaš na Slovensku v rozmedzí 65 – 75 percent, pričom je to plast, ktorý je najlepšie triedený i recyklovaný.
M. Jurkovič preto navrhuje pre zvyšovanie recyklácie zamerať sa na materiály, ktoré sú oveľa väčším problémom, napríklad „ekologické tašky“, či iné tovary z biodegradovateľných materiálov.
„Biodegradovateľné plasty sa nerozložia, iba sa rozpadnú na mikroplasty, ktoré zostávajú v prírode a dostávajú sa do potravinového reťazca. Nikto nevie, čo všetko následne spôsobujú.“
Na Slovensku sa od roku 2002 postupne vybudoval systém zabezpečenia zberu odpadov z obalov a ich zhodnocovanie alebo recykláciu, za ktoré zodpovedajú výrobcovia. Tí majú od roku 2015 úplnú finančnú zodpovednosť za triedený zber a zhodnotenie obalov aj neobalov.
Podľa M. Jurkoviča by sa vytrhnutím PET fliaš z triedeného zberu ohrozilo celé triedenie aj celková miera recyklácie. Práve plastové fľašu sú pritom pre obyvateľov hlavným motivačným prvkom a zároveň symbolom triedeného zberu odpadu.
Miroslav Jurkovič preto navrhuje sústrediť sa najmä na iné produkty z plastov.
„Ak chceme zlepšiť výsledky, musíme sa sústrediť na tégliky, obaly z drogérie, fólie a podobné materiály. To bude riešenie, ktoré prinesie výsledky," uzatvára M. Jurkovič.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.