Pri rozklade plastov dochádza k uvoľňovaniu skleníkových plynov, tvrdí štúdia

Metán a etylén

Negatívny vplyv plastov na životné prostredie spočíva v tom, že pri ich rozklade sa uvoľňuje široká škála chemikálií, ktoré sú škodlivé pre organizmy a narúšajú ekosystémy.

Nová štúdia vedcov z University of Hawaii at Manoa ukázala, že zdrojom skleníkových plynov ako metán a etylén sú bežne používané plasty. Skleníkové plyny sa z nich uvoľňujú, keď sú vystavené slnečnému žiareniu.

foto: University of Hawaii at Manoa

Medzi materiály, ktoré vedci skúmali, patrili polykarbonát, akryl, polypropylén, polyetyléntereftalát, polystyrén, polyetylén s vysokou hustotou a polyetylén s nízkou hustotou. Všetky uvedené druhy plastov sa bežne používajú na uskladňovanie potravín, textilu či stavebných materiálov.  

Ukázalo sa tiež, že plasty, ktoré strávili viac ako stopäťdesiat dní vo vodnom prostredí, uvoľňujú navyše aj uhľovodíkové plyny. Keď sa plasty nachádzajú na vzduchu, produkujú dvakrát toľko metánu ako vo vode, zatiaľ čo produkcia etylénu je až sedemdesiatšesť násobne vyššia.

Množstvo emisií rastie s časom rozkladu

Polyetylén, ktorý sa používa na výrobu nákupných tašiek, je svetovo najviac vyrábaný syntetický polymér. Štúdia ukázala, že práve tento plast produkoval pri rozklade najväčšie množstvo metánu a etylénu.

Znepokojujúce bolo navyše zistenie, že skleníkové plyny sa z neho neuvoľňujú iba kým na neho dopadá slnečné žiarenie, ale emisie pokračujú aj v tme. Slnečné lúče v tomto prípade môžeme považovať iba za akéhosi iniciátora procesu, ktorý pretrváva ešte aj v ich neprítomnosti.

Analýza tiež dokázala, že množstvo plynov, ktoré tento druh plastu produkuje, sa počas procesu rozkladu zvyšuje – čím dlhšie sa rozkladá, tým viac skleníkových plynov sa z neho uvoľní.

Problém predstavujú aj mikroplasty, ktoré sú v životnom prostredí čoraz dominantnejšie. Tie môžu uvoľňovanie skleníkových plynov výrazným spôsobom znásobiť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.