Ako sa dá menej plytvať potravinami? Do roku 2030 ich budeme vyhadzovať ešte o tretinu viac, tvrdí štúdia

Plán bol plytvať o polovicu menej

OSN si za cieľ stanovila do roku 2030 zmenšiť svetovú produkciu potravinového odpadu o polovicu. Najnovšia štúdia agentúry Boston Consulting Group (ďalej BCG) však naznačuje, že ak sa nezmenia súčasné trendy, do roku 2030 budeme produkovať viac ako dve miliardy ton potravinového odpadu ročne.

Každý rok sa vyhodí až tretina svetovej produkcie potravín, čo predstavuje 1,6 miliardy ton potravinového odpadu. Podvyživených je pri tom v súčasnosti na svete osemstosedemdesiat miliónov ľudí. 

Rast množstva potravinového odpadu je spätý najmä s rastom populácie. Štúdia predpovedá, že odpadu z domácností bude viac aj v rozvojových krajinách, keďže aj tam sa bude postupne zvyšovať disponibilný príjem spotrebiteľov.

K výsledkom štúdie sa pre agentúru Reuters vyjadrila Liz Goodwin, ktorá sa potravinovým odpadom zaoberá v rámci výskumného ústavu World Resources Institute: „Vyhadzovanie potravín je podmienené súčasným životným štýlom ľudí a tým, že jedlo je oveľa lacnejšie.“ Ľudia uprednostňujú rýchle a jednoduché riešenia a mladí prestávajú variť.

BCG tvrdí, že množstvo potravinového odpadu sa medzi rokmi 2015 až 2030 bude každoročne zväčšovať o 1,9%. Najviac ho pribudne v Ázii.

Súčasná situácia v zásobovacom reťazci vyzerá takto:

zdroj: Boston Consulting Group

Keď sa dívame na množstvo potravín v tonách, najviac sa nimi plytvá pri produkcii, ďalej pri manipulácii a uskladňovaní. Plytvanie spotrebiteľmi sa v tomto prípade nachádza až na tretej priečke.

Ak však tieto údaje premeníme na ich peňažnú hodnotu, spotrebitelia míňajú najviac, pričom na druhom mieste je produkcia a na treťom distribúcia a predaj. Vo všetkých skúmaných sférach okrem spracovania a balenia sa najviac plytvá ovocím a zeleninou.

5 základných bodov

Agentúra BCG v štúdii zároveň navrhla niekoľko riešení, ktoré by mohli ročne predísť plytvaniu potravinami v hodnote sedemsto miliárd dolárov.  

Krajiny a spoločnosti by mali dôraz klásť na informovanie spotrebiteľov o probléme vyhadzovania potravín, mali by zvážiť zavedenie prísnejších regulácií, zlepšiť infraštruktúru dodávateľského reťazca, zefektívniť dodávateľský reťazec a motivovať ku komunikácii v rámci reťazca potravinárskej výroby.

Nasledujúci graf znázorňuje odhadovaný pokles množstva potravinového odpadu, ak by sa vlády, mimovládne organizácie, poľnohospodári a spoločnosti chopili navrhovanej iniciatívy.

zdroj: Boston Consulting Group

Hlavnú úlohu v riešeniach by hrali spotrebitelia, ktorí keby boli informovaní o problematike vyhadzovania potravín a začali by v nej sami konať, mohli by ušetriť potraviny v hodnote dvestošesťdesiat miliárd dolárov ročne.

Na druhom mieste figuruje zlepšenie infraštruktúry dodávateľského reťazca s ušetrenými stopäťdesiatimi miliardami. Ďalej nasleduje zefektívnenie dodávateľského reťazca, ktorým by sa ročne predišlo vyplytvaniu potravín v hodnote stodvadsať miliárd dolárov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.