Rodič neplatí za odpad. Môže obec považovať dieťa za budúceho dlžníka?

Ústavný súd SR minulý týždeň rozhodoval o návrhu ombudsmanky Márie Patakyovej, podľa ktorého mal posúdiť, či poplatok za komunálny odpad, ktorý sa vzťahuje na každú osobu s trvalým pobytom v obci – teda aj na deti – je v súlade s Ústavou SR. Téme sme sa venovali tu.

Patakyová svojim podaním reagovala na situáciu v Žiline, kde mesto zverejnilo v registri dlžníkov aj deti, za ktoré rodičia neuhradili poplatok za komunálny odpad.

V Žiline minulý rok riešili poslanci aj problém s nariadením, podľa ktorého „deti – dlžníci“ nemali prístup k bezplatnej hromadnej doprave ako ostatné deti, na ktoré mesto neevidovalo žiaden dlh.

Primátor Igor Choma, ktorý podmienku bezdlžnosti pre deti odmietal zrušiť, musel napokon ustúpiť, pretože poslanci jeho veto prehlasovali.

Oplatí sa prečítať

Ombudsmanka síce na Ústavnom súde neuspela. Na rokovaní žilinského zastupiteľstva v decembri minulého roku však poslanec Ľubomír Bechný s právničkou Jarmilou Lajčákovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry pripravili dôvodový materiál, ktorý pomohol prelomiť primátorovo veto.

Dokument obsahuje niekoľko dôležitých súvislostí v otázke spoplatňovania detí poplatkom za komunálny odpad.

Jarmila Lajčáková v ňom upozorňuje na dôležité rozhodutie českého Ústavného súdu (k nemu sa dostaneme nižšie – pozn. red.).

Odkazy na rokovanie zastupiteľstva, sprievodné dokumenty aj samotné rozhodnutie českého ústavného súdu taktiež prikladáme nižšie.

Zo stanoviska J. Lajčákovej vyberáme najpodstatnejšiu časť:

Stanovisko k návrhu umožniť bezplatnú mestskú hromadnú dopravu pre neplnoleté osoby plniace povinnú školskú dochádzku v meste Žilina

Dovoľujem upozorniť na nedávny nález ústavného súdu v ČR, ktorý posudzoval prípad dievčaťa, za ktorú matka nezaplatila poplatky za komunálny odpad.

Dievča po dovŕšení veku 18 rokov nastúpilo do práce a zistilo, že jej mesto začalo exekuovať časť mzdy.

Ústavný súd v ČR potvrdil, že pokiaľ zákon neprenášal túto povinnosť aspoň v platobnej rovine na rodičov, nemožno napadnutú časť zákona pokladať za ústavnú.

Slovenská právna úprava poplatkov za komunál je identická s napadnutým českým zákonom ako aj právami a princípmi, ktoré tvorili základ posudzovania českým ústavným súdom.

Zákon č. 582/2004 Z.z. v platnom znení podobne ako napadnutý český zákon 565/1990 Sb.o místních poplatcích, umožňuje ukladať poplatok za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom a ďalšími fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt, vrátane maloletých.

Český ústavný súd rozhodol, že ide úpravu v rozpore s viacerými ústavnými právami.

Podľa českého ústavného súdu, najmä v nemajetných či z nejakých dôvodoch nefunkčných rodinách sa budú v dôsledku tejto úpravy prejavovať neprimerané dopady takejto právnej úpravy.

To je podľa súdu v rozpore s ústavnou povinnosťou garancie osobitnej ochrany deti a mladistvých. Tá je obsiahnutá aj v Ústave SR v článku 41.

Ukladanie daní a poplatkov je podľa českého ústavného súdu ústavne prípustným zásahom do vlastníckeho práva v zmysle vlastníckych ústavných práv, ktoré sú v rovnakom rozsahu zaručené aj slovenskou ústavou (čl.20).

Avšak ich výber nemôže viesť k popretiu tohto práva a teda viesť k situácií, že ju daňoví poplatníci nebudú schopnú plniť. Neplnoleté osoby obvykle nemajú žiadny majetok, z ktorého by si mohli svoju majetkovú alebo daňovú povinnosť plniť. Zároveň nemajú príležitosť taký majetok získať prácou.

Dane a poplatky by podľa českého ústavného súdu mali byť ukladané iba v prípade, že postihnú ich majetok alebo príjmy. Uloženie daňovej resp. poplatkovej povinnosti nemajetným neplnoletým je v rozpore s ich vlastníckymi právami (ktoré sú v rovnakej miere zaručené tak v SR ako v ČR).

Ústavný súd ČR rovnako argumentoval, že uloženie poplatkovej povinnosti neplnoletým osobám je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, podľa českého ústavného súdu, vyžaduje, aby existovali primerané hmotnoprávne aj procesnoprávne zábezpeky aj proti zákonnému zástupcovi alebo pre prípad ich nedbanlivosti.

Inými slovami nie je možné prenášať nedbanlivosť rodičov na maloletých tým, že budú pre ne plynúť negatívne dôsledky.

Je vysoko pravdepodobné, že v prípade, že bude slovenská zákonná úprava ukladania poplatkov za komunálny odpad maloletým osobám napadnutá na ústavnom súdom, rovnako neustojí test ústavnosti.

V tom prípade by to znamenalo, že nemožno považovať maloleté osoby za dlžníkov a teda im podmieňovať prístup k bezplatnej mestskej doprave a to obzvlášť k prístupu k základnému vzdelaniu, ktoré je ústavou garantované ako bezplatné. /Jarmila Lajčáková, LLM, SJD Centrum pre výskum etnicity a kultúry/

Čo rozhodol český Ústavný súd?

Toto je rozhodnutie českého Ústavného súdu:

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.