Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Ktorá taška je ekologická? Bavlnená ani papierová to nie je

Aj nová česká štúdia vyvrátila mýty o ekologickosti bavlnených tašiek.

Ktorá taška je ekologická? Bavlnená ani papierová to nie je

Foto: Fotolia

Nákupná taška môže predstavovať veľkú záťaž pre životné prostredie. Ak rodina uprednostňuje jednorazové plastové tašky, môže za rok nazbierať úctyhodných 143 kusov.

Aká nákupná taška je teda z pohľadu životného prostredia najlepšia? Podľa štúdie českej Vysokej školy chemicko-technologickej, ktorú si objednalo české ministerstvo životného prostredia, je to opakovane použiteľná taška z polyesteru.

Avšak každá taška, ktorá vydrží čo najdlhšie, je lepšia ako jednorazová verzia, a to bez ohľadu na materiál, z ktorého je vyrobená.

Typická česká rodina si každý týždeň odnesie z obchodu s potravinami viac ako 11 kilogramov ťažký nákup. Prepočítané na rok to znamená takmer 500 kilogramov pečiva, zeleniny, ovocia, nápojov a ďalšieho tovaru, čo je poriadna hromada vecí na odnesenie.

Zlou voľbou pre odnesenie nákupu sú jednorazové plastové tašky, ktoré unesú relatívne malú váhu, t.j. približne štyri kilogramy, a preto ich treba väčší počet.

Naopak tašky, ktoré sa vyrábajú preto, aby dlho slúžili, sú z pevnejšieho materiálu. U nich sa počíta s tým, že viac a opakovane unesú.

Aká taška je najvhodnejšia z hľadiska dopadu na životné prostredie počas celého svojho životného cyklu?

To sa pokúsila zanalyzovať štúdia "Porovnanie environmentálnych vplyvov nákupných tašiek z rôznych materiálov metódou posudzovanie životného cyklu - LCA," ktorú pre MŽP vypracovala Fakulta technológie ochrany prostredia VŠCHT.

Čo zistila štúdia

V rámci tejto štúdie boli posudzované tašky vyrobené z nasledujúcich materiálov:

  • Jednorazové tašky: papier, polyetylén
  • Textilné tašky pre dlhodobé používanie: bavlna (a organická bavlna) a polyester

Papierové a polyetylénové tašky boli modelované pre jednorazové alebo krátkodobé použitie (s variantom niekoľkrát opakovaných použití), textilné bavlnené a polyesterové tašky boli určené pre dlhodobé používanie.

Keďže na celkové výsledky environmentálnych dopadov tašiek hrá úlohu nielen materiál, z akého je taška vyrobená, ale aj počet cyklov opakovaného použitia tašky, recyklácia materiálu či spôsob jej odstránenia na konci životného cyklu, boli v tejto štúdii porovnávané jednotlivé scenáre životných cyklov tašiek.

Posudzované scenáre životného cyklu jednotlivých tašiek sa líšia v nasledujúcich položkách:

  • Materiál, z ktorého je taška vyrobená:
    Papier, LDPE, HDPE, bavlna, organická bavlna a polyester
  • Počet cyklov znovu-použitia a životnosť:
    U jednorazových tašiek bol ako základný model uvažovaný scenár s jedným použitím a následným odstránením. Ako alternatívne scenáre bola ďalej modelovaná opakovaná dvojnásobná, päťnásobná a dvadsaťnásobná použitie tašiek.
    Životnosť textilných tašiek bola v základnom modeli uvažovaná 1 rok, v alternatívnych scenároch boli uvažované životnosti 2, 5 a 20 rokov.
  • Ukončenie životného cyklu:
    U jednorazových tašiek bol koniec životného cyklu modelovaný v troch variantoch: energetické využitie (ZEVO), skládkovanie a recyklácia materiálu na výrobu rovnaké tašky.

Najvýznamnejšie zistenia

Na základe výsledkov inventarizačnej analýzy a na základe výsledkov hodnotenia vplyvov životného cyklu autori konštatujú, že:

1) Najvyššie environmentálne vplyvy vykazujú tašky z LDPE.

2) Najnižšie environmentálne vplyvy vykazuje polyesterová textilná taška na opakované použitie.

3) Papierová taška sa polyesterovej taške, čo sa environmentálnych dopadov týka, vyrovná až v prípade opakovanej sedemnásobnej recyklácií papierového vlákna, čo je pravdepodobne až za technologickým limitom.

4) Scenáre zahŕňajúce skládkovanie a energetické využitie jednorazových tašiek z LDPE, HDPE a papiera majú vyššie environmentálne dôsledky než tašky textilné určené pre dlhodobé používanie.

5) Environmentálne dopady tašiek z papiera a z HDPE sú porovnateľné.

6) Opakovaná materiálová recyklácia papierových aj polyetylénových tašiek znižuje ich environmentálne vplyvy.

7) Bavlnená taška má vyššie environmentálne vplyvy ako taška polyesterová a to aj v prípade, že je vyrobená z organickej bavlny.

Víťazom sa tak stala polyesterová taška, ktorá sa podľa stanovených pravidiel testu používala jeden rok.

Je logické, že jednorazové tašky dopadli horšie ako tie, ktoré sa používajú opakovane. Avšak ani opakované používanie jednorazových tašiek zásadne situáciu nemení.

Aby sa ich vplyv na životné prostredie vyrovnal tým, ktoré zanecháva víťazná PES taška, musela by sa papierová taška použiť najmenej päťkrát, rovnako tak i taška z pevného plastu, a taška z ľahkého plastu dokonca dvadsaťkrát a viac.

Dáni obhajujú LDPE

Podobnú úlohu riešil minulý rok tím dánskych vedcov. Štúdia ich ministerstva životného prostredia porovnávala celkový environmentálny vplyv rôznych druhov nákupných tašiek – vrátane ich výroby, používania a zhodnotenia po uplynutí životnosti.

Paradoxom je, že tašky z LDPE, ktoré česká štúdia považuje za najhoršie, vychádzajú v dánskej analýze ako najekologickejšie.

Podobne ako u výstupov českého projektu však medzi zdrojovými materiálmi pre tašky, ktoré zanechávajú najväčšiu ekologickú stopu, vychádza z analýzy práve bavlna.

Záver

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Celkovo musia OZV treba splniť cieľ zberu 217 937 ton odpadov. Týka sa OZV pre obaly a neobalové výrobky.

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Vedci nenašli žiadne spojenie medzi vystavením emisiám zo spaľovní komunálneho odpadu a detskými úmrtiami či vrodenými vadami.

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Aké sú metodiky merania potravinového odpadu a prečo je meranie dôležité? Akú rolu hrajú v plytvaní potravinami reťazce? Podarí sa dosiahnuť cieľ EÚ do roku 2030 zmenšiť objem potravinového odpadu na polovicu? Odborníci diskutovali v Prahe.