Plastové tašky sú oproti bavlneným výrazne „zelenšie“. Štúdia spočítala ich celkový dopad

Plastový odpad je rýchlo rastúcim problémom – najmä ak sa dostáva do oceánov a narúša ich ekosystémy. Okrem iných opatrení zameraných na redukciu plastového odpadu štáty naprieč Európou postupne prijímajú povinné spoplatnenie (vrátane Slovenska) či dokonca úplný zákaz plastových tašiek.

Podľa novej štúdie dánskej Agentúry pre ochranu životného prostredia spadajúcej pod envirorezort však môže byť hľadanie alternatív k plastovým taškám omnoho ťažšie. Celková ekologická stopa nákupných tašiek z alternatívnych materiálov je totiž podľa štúdie ešte väčšia.

„Porovnali sme 16 rôznych environmentálnych parametrov a výsledky ukazujú, koľkokrát by mal byť daný typ plastovej tašky použitý opakovane, aby mal rovnaký environmentálny dopad ako klasická plastová nákupná taška,“ uviedli výskumníci. Celú správu (v angličtine) si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.

Najmenšia celková stopa: LDPE

Cieľom výskumu bolo vybrať spomedzi v súčasnosti používaných materiálov ten, ktorý má najmenší celkový dopad na životné prostredie a odporučiť minimálny počet opakovaných použití. Výskumníci pritom brali do úvahy sedem rôznych materiálov – LDPE, PP, rPET, Polyester, biopolyméry, papier, bavlnu a kompozitný materiál.

Hlavným zistením štúdie je, že s ohľadom na produkciu a záverečné zhodnotenie materiálov, sú v komplexnom porovnaní environmentálne najprijateľnejšou alternatívou ľahké plastové tašky vyrobené z LDPE, teda polyetylénu s nízkou hustotou.

Na to, aby sa bežná bavlnená taška svojou celkovou environmentálnou stopou vyrovnala jedenkrát použitej LDPE taške, musí byť použitá minimálne 7100-krát. Ak chodíte na nákupy v priemere každý druhý deň, jednu a tú istú bavlnenú tašku by ste museli používať aspoň 40 rokov.

V prípade, že sa rozhodnete pre papierovú alternatívu plastovej tašky, na dorovnanie jej celkového  environmentálneho dopadu bude potrebných 43 opakovaných použití. Papierové nákupné tašky sú však podstatne menej odolné a potrebných 43 použití zrejme vydrží len máloktorá.

Plastové tašky vyšli z prieskumu ako zelenšia alternatíva najmä vďaka environmentálne náročnému „životnému cyklu“ bavlnených tašiek. Pestovanie bavlny si vyžaduje veľa vody, ornej pôdy i hnojivá na podporu rastu. Bavlna musí byť následne pozbieraná a spracovaná.

Plasty sa rozkladajú dlhšie

Menšiu environmentálnu stopu plastových tašiek v porovnaní s ich papierovými alternatívami v roku 2007 potvrdila aj štúdia austrálskej vlády. Výroba papiera z dreva je totiž spojená s tvorbou omnoho väčšieho množstva odpadu než produkcia plastovej tašky z ropy. Preprava 1000 papierových tašiek nákladným autom je taktiež oproti tisícke plastových tašiek palivovo náročnejšia.

Hoci celková stopa ľahkých plastových tašiek je oproti iným bežne používaným alternatívam menšia, problémom ostáva ich osud po uplynutí doby životnosti. „Je prakticky nemožné, aby jeden druh tašiek skóroval lepšie ako iné materiály vo všetkých kategóriách environmentálneho dopadu,“ povedal David Tyler, profesor na Fakulte chémie a biochémia University of Oregon pre The Verge.  

„Musíte sa teda rozhodnúť, keď hovoríme o dopadoch na životné prostredie, ktoré dopady považujete za kľúčové pri odstraňovaní svojej stopy,“ doplnil.

Recyklovať či nerecyklovať?

Výskumníci z dánskej vládnej agentúry si taktiež posvietili aj na dopady rôznych riešení, ako naložiť s taškami, ktoré už nie je možné ďalej používať. Ideálne riešenie záleží od viacerých faktorov.

„Po tom, čo bola taška používaná tak dlho, ako len bolo možné, jej opätovné využitie ako vrecúška do smetného koša je lepším riešením než vyhodenie tašky do komunálneho odpadu alebo jej recyklovanie,“ píše sa v štúdii.

Recyklácia môže prepočtov výskumníkov environmentálnu stopu tašky zmenšiť v prípade ťažkých plastov, PP, PET či polyesteru. Opätovné využitie tašky namiesto vrecúška do odpadkového koša je zas lepšie v prípade ľahších nákupných tašiek, napríklad z LDPE, papiera či bioplymérov.

„V prípade, že opätovné použitie tašky v odpadkovom koši nie je možné, napríklad keď taška do koša nepasuje, je roztrhnutá alebo ak je papierová či bioplymérová taška  mokrá, ideálnym riešením z environmentálneho hľadiska je jej energetické zhodnotenie,“ uviedli autori štúdie.

Stiahnite si štúdiu

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.