NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Na „Smetný kopec“ v Petržalke si posvietili inšpektori. Zisťovali koncentrácie škodlivín

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) si posvietila na „Smetný kopec.“ Vznikol ako nelegálna skládka odpadu.

smetný kopec, petržalka

Foto: SIŽP

Rekultivácia pravdepodobne nie je dostatočným opatrením proti šíreniu kontaminácie do podzemných vôd, pretože spevnenú plochu mala iba časť skládky,“ píše sa o envirozáťaži na najväčšom slovenskom sídlisku v Informačnom systéme environmentálnych záťaží.

Podľa informácií uvedených v informačnom systéme však „na základe získaných poznatkov nie je možné jednoznačne rozhodnúť, či je lokalita po vykonaní rekultivácie kontaminovaná alebo nie.“ SIŽP sa ešte v minulom roku rozhodla získať z lokality vzorky a preveriť, či stavebný odpad neobsahuje škodliviny v nebezpečných koncentráciách.

SIŽP: Odpad nie je nebezpečný

V súvislosti s kontrolou v lokalite „Smetný kopec“ inšpekcia zabezpečila odber vzoriek, ich analýzu aj vypracovanie odborného posudku. 

Kvôli analýze odobrali celkovo deväť reprezentatívnych vzoriek, z toho šesť vzoriek odpadu priamo z rôznych častí „Smetného kopca.“ Ďalšie tri vzorky získali z výstupov z procesu zhodnocovania odpadov na mobilných zariadeniach (napríklad mobilné triedičky odpadu a mobilné drvičky odpadu), ktoré sa pri odstraňovaní „Smetného kopca“ používajú.

„Na základe analýz odobratých vzoriek zmiešaného odpadu zo stavieb a demolácií, (najmä stavebného odpadu a výkopovej zeminy) a vypracovaného odborného posudku možno konštatovať, že „Smetný kopec“ je tvorený stavebnými odpadmi, ktoré nevykazujú škodlivé látky v takých koncentráciách, ktoré by mohli spôsobiť nebezpečnosť testovaných odpadov,“ uviedla SIŽP.

Analyzovaný odpad podľa záverov analýzy nie je nebezpečný ani z pohľadu ekotoxicity – čoje vlastnosť látok pôsobiť toxicky na zdravý rozvoj prírody, na rovnováhu prírodných ekosystémov, predovšetkým ekosystémov vôd, pôd a sedimentov.

Stanovuje sa ekotoxikologickými testami, pri ktorých je vybraný testovaný organizmus, napr. rybky, riasy, rastliny, za presne definovaných podmienok vystavený pôsobeniu testovanej látky. 

Modelovali pôsobenie dažďa

Výsledky analyzovaných vzoriek odpadu v pôvodnom stave podľa inšpekcie preukázali, že odpady neobsahujú škodliviny v koncentráciách, ktoré by prekračovali limitné hodnoty škodlivín v odpade. 

„Smetný kopec“ tak podľa inšpekcie spĺňa kritériá nebezpečnosti pre ostatný odpad a spĺňajú aj limitné hodnoty pre inertný odpad. 

Koncentrácie škodlivín, ktoré by prekračovali limitné hodnoty, podľa SIŽP neobsahujú ani vzorky odpadov z vodného výluhu.

Vodný výluh je kvapalná vzorka, ktorú získali vylúhovaním odpadu v destilovanej vode a odfiltrovaním pevného podielu. Týmto procesom v analýze modelovali pôsobenie dažďovej alebo podzemnej vody na vylúhovateľnosť odpadu.

Problémom môžu byť sírany

Z odborného posudku, ktorý vypracovali podľa analýzy, budú môcť upravené stavebné odpady poslúžiť ako zásypová zemina. Potenciálne však môžu predstavovať riziko sírany.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. milena.okolicanyiova@enviro.gov.sk10.01.2019 (09:10)
    Skládka nebola nelegálna. Všetky staršie skládky, ktoré neboli v prevádzke podľa zákona o odpadoch boli takto kategorizované v registri EZ. V roku 2008 sme v záverečnej správe napísali toto: B5(008)A/Bratislava – Petržalka – Smetný kopec Nadúrovňovú skládku odpadov južne od sídliska v Petržalke zriadilo cca v roku 1970 Hl. Mesto Bratislava. V staršej časti skládky boli ukladané aj odpady zo štátneho podniku Matador a poľnohospodárskych družstiev. Na skládku boli okrem stavebných odpadov uložené aj odpady zo 4 skládok v Petržalke aj nebezpečné odpady z priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Prvé monitorovacie vrty boli vybudované už v roku 1974. (TOČÍK, K., 1975, ROTSIDOU, E. – MOTLÍKOVÁ, H., 1977). Výstavba Skládky bola realizovaná v 2 etapách. V prvej etape vznikol „starý kopec“. Na úrovni terénu bolo vybudované ílové lôžko a boli sem prevezené najmä skládky chemického odpadu závodu Matador z oblasti dnešného sídliska Petržalka. V druhej etape bolo vybudované betónové lôžko izolované ešte asfaltom. V novej časti kopca je uložený prevažne stavebný odpad z búrania Petržalky, ale aj rôznorodý odpad neurčeného pôvodu. Monitoringom (ADAMKOVÁ, J. – GAVORA, J. – DEŠČÍK, J. – BORODAJKEVIČOVÁ, M., 1996) z roku 1994 bol zistený (benzo(a)pyrén 0,204 µg/l), na úrovni intrevenčného kritéria znečistenia podzemných vôd (IT = 0,2 µg/l). Monitorovanie pravdepodobne nepokračovalo. Obrovský umelý kopec s odhadovaným objemom 823 860 m3 má zrekultivovaný povrch. Od roku 1997 sa uvažuje aj o jeho odstránení. Projekt, ktorý navrhoval rozobratie skládky (MAHR, K. – MIKLÓŠ, J., 1997: LIKVIDÁCIA UMELÉHO KOPCA BRATISLAVA V. PETRŽALKA), cituje hydrogeologický posudok (KLAUČO, S., 1990: VPLYV RIADENEJ SKLÁDKY NA KOSSUTHOVEJ ULICI (TZV. MŔTVY KOPEC) NA KVALITU PODZEMNÝCH VÔD). V blízkosti lokality je plánovaná nová výstavba obytných domov a športovej haly.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Celkovo musia OZV treba splniť cieľ zberu 217 937 ton odpadov. Týka sa OZV pre obaly a neobalové výrobky.

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Vedci nenašli žiadne spojenie medzi vystavením emisiám zo spaľovní komunálneho odpadu a detskými úmrtiami či vrodenými vadami.

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Aké sú metodiky merania potravinového odpadu a prečo je meranie dôležité? Akú rolu hrajú v plytvaní potravinami reťazce? Podarí sa dosiahnuť cieľ EÚ do roku 2030 zmenšiť objem potravinového odpadu na polovicu? Odborníci diskutovali v Prahe.