Zero waste technológia recykluje vianočné stromčeky, stanú sa z nich sladidlá a farby

Živý alebo umelý?

Automaticky asi predpokladáme, že menej ekologickou možnosťou je plastový stromček. Keď chceme spočítať jeho stopu, musíme brať do úvahy množstvo energie, ktoré sa spotrebuje pri jeho výrobe či vzdialenosť, ktorú musí stromček prekonať, kým sa od výrobcu dostane k spotrebiteľovi. Hoci umelý stromček nie je jednorazová záležitosť, v drvivej väčšine prípadov sa nedá recyklovať a skončí na skládke.

Denník The Independent konštatuje, že ekologickejším riešením je rozhodne živý stromček, no zároveň upozorňuje na fakt, že aj v prípade živých stromčekov existuje problém emisií skleníkových plynov. Pri ich rozklade totiž vzniká metán.

Napríklad v Spojenom kráľovstve sa každé Vianoce predá osem miliónov živých stromčekov, pričom približne sedem miliónov z nich putuje po sviatkoch do smetí. Zvyšný milión putuje zvyčajne do kompostu.

Tu vzniká nasledujúci problém: stromčeky ako smrek obyčajný či jedľa Nordmannova majú ihličie, ktoré sa v porovnaní s lístím rozkladá oveľa dlhšie a pri hnití sa z neho uvoľňuje veľký objem skleníkových plynov.

Podľa organizácie Carbon Trust, ktorá sa venuje stratégiám znižovania emisií uhlíka, sa dva metre vysoký živý vianočný stromček za predpokladu, že skončí na skládke alebo v komposte, rovná šestnástim kilogramom oxidu uhličitého.

Carbon Trust zároveň dodáva, že ak sa rozhodnete stromček spáliť alebo ho nasekať na malé kúsky a rozsypať po záhrade, jeho uhlíková stopa sa zmenší až o 80%. Pálením sa zo stromu uvoľní iba oxid uhličitý, ktorý sa ukladal pri raste.

Umelý stromček dlho vydrží, ale problémová je likvidácia

Naproti tomu uhlíková stopa umelého stromčeka je štyridsať kilogramov oxidu uhličitého. Carbon Trust konštatuje, že umelý strom môže byť menšou záťažou pre životné prostredie, ale len ak ho používate aspoň desať rokov. 

Aj vtedy je tu však ešte problém s likvidáciou, keďže umelé stromčeky sa väčšinou vyrábajú z PVC, ktorý sa veľmi ťažko recykluje. Umelý stromček väčšinou obsahuje aj kovové časti, ktoré sú obalené v plaste. Do uhlíkovej stopy stromčeka tak treba zarátať aj energiu a suroviny použité na výrobu jednotlivých materiálov a v nekonečnom dôsledku aj prepravu od výrobcu, ktorý je väčšinou z Číny.

Podľa Carbon Trust teda môže mať plastový stromček menšiu uhlíkovú stopu, no nedá sa recyklovať. V konečnom dôsledku teda organizácia odporúča kúpu živého stromčeka, ideálne v kvetináči, ktorý sa dá po sviatkoch presadiť do záhrady.

Mladá Britka recykluje ihličie

Študentka doktorandúry Cynthia Kartey z University of Sheffield prišla na spôsob, ako užitočne využiť živé stromčeky po Vianociach. Rovnako ako v prípade väčšiny druhov rastlinnej biomasy, 85% ihličia tvorí polymér komplexnej štruktúry, ktorý sa nazýva lignocelulóza a ktorý je bohatý na uhľohydráty a aromatické zlúčeniny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.