Zdanie klame. Biopotraviny nepomáhajú klimatickým cieľom, zistili Švédi

Hlavným parametrom je rozloha ornej pôdy

Výskumníci zo švédskej Chalmers University of Technology vyvinuli novú metódu, ktorá umožňuje odhadnúť klimatický dopad pestovania plodín na základe množstva využitej pôdy. Na mušku si zobrali organické potraviny, ktoré porovnávali s obyčajnými. Výsledky ukazujú, že za biopotravinami sa v skutočnosti schovávajú oveľa vyššie emisie.

„Naša štúdia ukazuje, že organický hrach dopestovaný vo Švédsku má približne o 50% väčší vplyv na klímu než bežne vypestovaný hrach. V prípade niektorých druhov potravín je rozdiel ešte väčší – napríklad v prípade organickej švédskej zimnej pšenice sa bližší k 70%,“ hovorí Stefan Wirsenius, docent z Chalmers a jeden z autorov štúdie.

Dôvodom, prečo majú biopotraviny väčší vplyv na klímu, je, že objem plodín, ktoré sa reálne dopestujú na jednom hektári je oveľa nižší, a to hlavne preto, že sa pri pestovaní nepoužívajú hnojivá. Ak by chceli farmári dopestovať rovnaké množstvo biopotravín ako obyčajných potravín, potrebovali by oveľa väčšiu plochu pôdy.

Prelomovým záverom novej štúdie teda je, že následkom rozdielu vo využívaní pôdy majú biopotraviny v skutočnosti oveľa väčší klimatický vplyv ako plodiny dopestované konvenčným, neorganickým spôsobom.

foto: Chalmers University of Technology

Faktorom je aj odlesňovanie

„Zvýšené nároky na rozlohu pôdy, ktorá je potrebná na pestovanie biopotravín, nepriamo vedú k vyšším emisiám oxidu uhličitého a to kvôli odlesňovaniu,“ vysvetľuje Stefan Wirsenius.

„Svetová produkcia potravín je podriadená medzinárodnému obchodu, z čoho vyplýva, že spôsob, akým pestujeme plodiny vo Švédku, má vplyv na odlesňovanie v tropických oblastiach. Ak na väčšej rozlohe pôdy dopestujeme rovnaké množstvo plodín ako na menšej, nepriamo tým prispievame k odlesňovaniu niekde inde na svete.“

Švédsky vedec tvrdí, že z hľadiska vplyvu na klímu sú aj bio mliečne výrobky a mäso horšie než ich bežne vyrábané ekvivalenty. Keďže pri organickej výrobe mäsa a mlieka sa využíva organické krmivo, vyžaduje aj tento proces viac pôdy ako obyčajná produkcia, čo znamená, že už spomínané zistenia týkajúce sa napríklad pšenice a hrachu sa v zásade vzťahujú aj na mäso a mliečne výrobky. Túto tému však Švédi v štúdii ešte nestihli detailne pokryť.

Využitie pôdy sa ako faktor väčšinou neráta

„Skutočnosť, že využívanie väčších rozlôh pôdy má za následok väčší klimatický vplyv, sa pri predchádzajúcich porovnávaniach biopotravín s obyčajnými často nebralo do úvahy,“ hovorí Wirsenius.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.