Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Zdanie klame. Biopotraviny nepomáhajú klimatickým cieľom, zistili Švédi

Organicky pestované plodiny majú väčší klimatický dopad. Spôsobuje to využívanie veľkých plôch pôdy, tvrdí nová štúdia.

Zdanie klame. Biopotraviny nepomáhajú klimatickým cieľom, zistili Švédi

Fotolia

Hlavným parametrom je rozloha ornej pôdy

Výskumníci zo švédskej Chalmers University of Technology vyvinuli novú metódu, ktorá umožňuje odhadnúť klimatický dopad pestovania plodín na základe množstva využitej pôdy. Na mušku si zobrali organické potraviny, ktoré porovnávali s obyčajnými. Výsledky ukazujú, že za biopotravinami sa v skutočnosti schovávajú oveľa vyššie emisie.

Naša štúdia ukazuje, že organický hrach dopestovaný vo Švédsku má približne o 50% väčší vplyv na klímu než bežne vypestovaný hrach. V prípade niektorých druhov potravín je rozdiel ešte väčší – napríklad v prípade organickej švédskej zimnej pšenice sa bližší k 70%,hovorí Stefan Wirsenius, docent z Chalmers a jeden z autorov štúdie.

Dôvodom, prečo majú biopotraviny väčší vplyv na klímu, je, že objem plodín, ktoré sa reálne dopestujú na jednom hektári je oveľa nižší, a to hlavne preto, že sa pri pestovaní nepoužívajú hnojivá. Ak by chceli farmári dopestovať rovnaké množstvo biopotravín ako obyčajných potravín, potrebovali by oveľa väčšiu plochu pôdy.

Prelomovým záverom novej štúdie teda je, že následkom rozdielu vo využívaní pôdy majú biopotraviny v skutočnosti oveľa väčší klimatický vplyv ako plodiny dopestované konvenčným, neorganickým spôsobom.

foto: Chalmers University of Technology

Faktorom je aj odlesňovanie

Zvýšené nároky na rozlohu pôdy, ktorá je potrebná na pestovanie biopotravín, nepriamo vedú k vyšším emisiám oxidu uhličitého a to kvôli odlesňovaniu,“ vysvetľuje Stefan Wirsenius.

Svetová produkcia potravín je podriadená medzinárodnému obchodu, z čoho vyplýva, že spôsob, akým pestujeme plodiny vo Švédku, má vplyv na odlesňovanie v tropických oblastiach. Ak na väčšej rozlohe pôdy dopestujeme rovnaké množstvo plodín ako na menšej, nepriamo tým prispievame k odlesňovaniu niekde inde na svete.

Švédsky vedec tvrdí, že z hľadiska vplyvu na klímu sú aj bio mliečne výrobky a mäso horšie než ich bežne vyrábané ekvivalenty. Keďže pri organickej výrobe mäsa a mlieka sa využíva organické krmivo, vyžaduje aj tento proces viac pôdy ako obyčajná produkcia, čo znamená, že už spomínané zistenia týkajúce sa napríklad pšenice a hrachu sa v zásade vzťahujú aj na mäso a mliečne výrobky. Túto tému však Švédi v štúdii ešte nestihli detailne pokryť.

Využitie pôdy sa ako faktor väčšinou neráta

Skutočnosť, že využívanie väčších rozlôh pôdy má za následok väčší klimatický vplyv, sa pri predchádzajúcich porovnávaniach biopotravín s obyčajnými často nebralo do úvahy,“ hovorí Wirsenius.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Celkovo musia OZV treba splniť cieľ zberu 217 937 ton odpadov. Týka sa OZV pre obaly a neobalové výrobky.

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Vedci nenašli žiadne spojenie medzi vystavením emisiám zo spaľovní komunálneho odpadu a detskými úmrtiami či vrodenými vadami.

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Aké sú metodiky merania potravinového odpadu a prečo je meranie dôležité? Akú rolu hrajú v plytvaní potravinami reťazce? Podarí sa dosiahnuť cieľ EÚ do roku 2030 zmenšiť objem potravinového odpadu na polovicu? Odborníci diskutovali v Prahe.