NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Plasty by sa mohli vyrábať z rastlín vďaka modifikovanej baktérii

Baktéria, ktorú upravili vedci z Wisconsinu, dokáže rozkladať lignín, ktorý sa nachádza v bunkových stenách rastlín. Pri tráviacom procese produkuje látku PDC, ktorá by mohla nahradiť ropu vo výrobe polymérov.

Plasty by sa mohli vyrábať z rastlín vďaka modifikovanej baktérii

University of Wisconsin-Madison

Pôdna baktéria, ktorá požiera uhľovodíky, by s niekoľkými genetickými vylepšeniami mohla byť ideálnym kandidátom na výrobu udržateľných plastov. Americkí vedci z University of Wisconsin-Madison sa venujú výskumu sacharidov vo vláknitej celulóze, ktorá tvorí väčšinu bunkových stien rastlín. Výsledným produktom tráviaceho procesu mikróbu by chceli nahradiť ropu vo výronom procese plastov či palív.

Pri získavaní sacharidov z celulózy je potrebné odstrániť lignín, teda polymér, ktorý vypĺňa medzery medzi celulózou a ďalšími chemickými zložkami v bunkových stenách. Po tomto procese teda zostáva veľké množstvo lignínu, ktorému sa doteraz nepripisovala veľká hodnota. Napríklad papierne ho pri výrobe papiera odstraňujú z dreva už viac ako sto rokov, no zaužívaným zvykom je lignín spaľovať.

Lignín a aromatické zlúčeniny

„Lignín je okrem ropy najväčším zdrojom aromatických zlúčenín na planéte,“ hovorí Miguel Perez z výskumného tímu z University of Wisconsin-Madison. Práve tieto zlúčeniny sa používajú na výrobu chemikálií a plastov z ropy. Problém s lignínom je jedine ten, že ide o veľkú a komplexnú molekulu, ktorú je ťažko efektívne rozložiť na užitočné zložky.

Teraz však na scénu prichádza baktéria Novosphingobium aromaticivorans, ktorú vedci prvýkrát izolovali z pôdy bohatej na aromatické zlúčeniny po kontaminácii ropnými výrobkami. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že dokáže rozložiť takmer všetky časti lignínu na menšie aromatické uhľovodíky.

„Iné mikróby, ktoré vedci v minulosti skúmali, boli schopné rozložiť len málo aromatických zlúčenín, ktoré sa nachádzajú v ligníne,“ vysvetľuje Perez. „Keď sme narazili na tento mikrób, už vo svojej pôvodnej podobe dokázal rozkladať širokú škálu zlúčenín. Vďaka tomu má veľký potenciál.“

Pri tráviacom procese mení mikrób aromatické zlúčeniny na dikarboxylovú kyselinu, známu pod skratkou PDC. Z pôvodnej baktérie odobrali výskumníci tri gény, čím sa zmenila jej štruktúra a začala fungovať ako lievik, do ktorého sa zlievajú všetky časti lignínu a na druhej strane z neho vychádza PDC.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Odpadovú legislatívu čakajú zmeny. Výrobcov trvanlivejších výrobkov majú zvýhodniť

Odpadovú legislatívu čakajú zmeny. Výrobcov trvanlivejších výrobkov majú zvýhodniť

Nové definície, vyššie recyklačné ciele či povinný triedený zber textilu. Hlavná štátna radkyňa Odboru odpadového hospodárstva MŽP SR, Veronika Václavková, objasňuje ako sa Slovenska dotknú nové smernice EÚ v rámci tzv. odpadového balíčka.

Aké sú zákonné povinnosti pri výkupe a zbere odpadu?

Aké sú zákonné povinnosti pri výkupe a zbere odpadu?

Katarína Liebscherová vysvetľuje, prečo v prípade výkupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nie je potrebné mať uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov.

Komunálny odpad je v centre pozornosti, no väčšina odpadu pochádza z priemyslu

Komunálny odpad je v centre pozornosti, no väčšina odpadu pochádza z priemyslu

Zvyšovanie poplatkov je vždy nepopulárne, no tento krok sme museli spraviť, tvrdí štátny tajomník envirorezortu Boris Susko.