Aké sú zákonné povinnosti pri výkupe a zbere odpadu?

Ako je to s povinnosťami, ktoré súvisia s výkupom a zberom odpadu? Kedy je nevyhnutné uzatvoriť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov? Poriadok v tejto často nejasnej terminológii urobila v rámci konferencie Odpadové hospodárstvo 2019 Katarína Liebscherová. Konferenciu usporiadala spoločnosť Poradca podnikateľa.

K. Liebscherová pracuje ako koncipientka v advokátskej kancelárii Eversheds Sutherland, ktorá bola do marca tohto roku známa pod menom Dvořák Hager & Partners.

Právnici Eversheds Sutherland sú autormi desiatok odborných článkov v oblasti priemyselnej ekológie v denníkoch Odpady-portal.sk, Energie-portal.sk a v mesačníku Odpadové hospodárstvo.

Výkup odpadu za protihodnotu

Ako je to teda s výkupom a zberom odpadu v teórii aj v praxi? Výkup odpadov je podľa zákona o odpadoch zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu.

Naopak, zber odpadu sa líši tým, že tam nie je protihodnota, je to definične zhromažďovanie odpadu od inej osoby, vrátane jeho predbežného triedenia a dočasného uloženia na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov.

Výkup odpadu je najčastejšie spomínaný v kontexte komunálneho odpadu. Podľa Kataríny Liebscherovej má však dôležité postavenie aj v oblasti priemyselného odpadu.

„Napríklad podnikatelia si touto formou vedia znižovať svoje náklady na odpadové hospodárstvo a za vykúpený odpad môžu dostať protihodnotu, ktorou je napríklad buď peňažná hodnota, alebo zľava na ďalšie služby výkupcu,“ konštatuje Liebscherová.

Pri výkupe stačia len doklady o materiálovom toku

Problém, s ktorým sa advokátska kancelária stretla, súvisí s paragrafom 16. Ide totiž o to, že v niektorých odsekoch nie je zrejmé, či ide o komunálny odpad alebo o priemyselný odpad.

Najčastejšie otázky, s ktorými klienti prichádzajú, súvisia so zmluvou s organizáciou zodpovednosti výrobcov a predkladaním dokladov o materiálovom toku.

Častou otázkou je, či sa má zmluva s organizáciou zodpovednosti výrobcov uzatvárať aj v prípade výkupu odpadu.

Znenie zákona je podľa Liebscherovej pomerne jasné, ale nie úplne pre všetkých. Paragraf 16 odsek 3 píše, že ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov od fyzických osôb na území obce, musí mať uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou táto obec uzavrela zmluvu.

Z formulácie je zrejmé, že táto podmienka sa týka len zberu odpadu, ale mnohí si vykladajú paragraf tak, že sa vzťahuje aj na výkup ako formu zberu, keďže v definícii je uvedené, že výkup je vlastne zber za protihodnotu.

V prípade výkupu však nie je potrebné mať uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly. „V tomto prípade je výkupca povinný len predkladať doklady o materiálovom toku,“ vysvetľuje K. Liebscherová.

Paragraf 16 upravuje len komunálny odpad

Ešte väčší problém predstavuje paragraf 16 odsek 4, ktorý sa týka výkupu odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov.

Ustanovuje, že ten, kto vykonáva výkup vyhradeného prúdu odpadu, je povinný oznámiť druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení, a to dokladmi o materiálovom toku na účely plnenia zberových podielov a cieľov a limitov odpadového hospodárstva príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá má podpísanú zmluvu s obcou, v ktorej sa výkup realizuje.

V tomto ustanovení nie je jasne uvedené, či ide o priemyselný alebo komunálny odpad. K. Liebscherová však zdôrazňuje, že ide o komunálny odpad.

Aj samotný zákon ustanovuje, že miesto pôvodu odpadov z obalov je miesto jeho vzniku u pôvodného pôvodcu odpadu. Ak ide o súčasť komunálnych odpadov, je takým miestom práve obec.

„Aby tieto jednotlivé množstvá odpadu boli ďalej zaevidované v systéme, musia sa ohlasovať organizácii zodpovednosti výrobcov v danej obci,“ vysvetľuje.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.