Potravinový odpad tvorí 8 % emisií skleníkových plynov

Ročne sa v EÚ vyhodí 88 miliónov ton jedla, s čím sa spájajú odhadované náklady okolo 143 miliárd eur. V Prahe sa stretli odborníci z verejného, súkromného aj neziskového sektora a médií, z Českej republiky aj zo zahraničia.

Diskusia bola zameraná na hľadanie efektívnych riešení zmenšenia množstva potravinového odpadu. Podujatie s názvom „Central European Food Conference 2019“ zorganizovala spoločnosť Tesco.

Prečo vzniká potravinový odpad?

Konferenciu otvoril generálny riaditeľ spoločnosti Tesco pre strednú Európu Matt Simister, ktorý sa v problematike potravinového odpadu pohybuje od roku 2012, kedy sa jej aktívne začala venovať spoločnosť Tesco.

Vysvetľoval, že prvou záležitosťou, ktorou sa spoločnosť musela zaoberať, bolo hľadanie odpovede na otázku, kde vlastne potravinový odpad vzniká. Analýze sa Tesco teraz snaží prispôsobovať dodávateľský reťazec.

Jedným z dôvodov, prečo v potravinovom reťazci vzniká potravinový odpad, je napríklad premenlivé počasie. „Jeden deň prší, druhý deň svieti slnko a je teplo. Pre pestovateľov, baliarne aj predajcov potravín je v takých podmienkach veľmi ťažké zabezpečiť hladkosť dodávateľského reťazca,“ vysvetľuje Simister.

Ďalším a asi najčastejším dôvodom je poškodenie potravín, ku ktorému dochádza predovšetkým pri prevoze, ale podieľajú sa na ňom aj zákazníci, napríklad keď im ovocie či zelenina spadne na zem. Hoci sa reťazce snažia zavádzať opatrenia, aby sa s potravinami nakladalo čo najšetrnejšie, týmto stratám sa úplne vyhnúť nedá.

Faktom je, že najviac potravinového odpadu vyprodukujú domácnosti. Európska komisia tvrdí, že tento podiel je až 42%. V Európskej únii sa ročne vyhodí priemerne 173 kg potravín na človeka. Na Slovensku sa odhaduje 111 kg na hlavu, v Českej republike približne 80 kg. Keď nerátame hotely a reštaurácie, v reťazci od výrobcu až k spotrebiteľovi sa vyhodí iba zhruba 5% potravín.

Za dva roky znížili potravinový odpad o 47%

Redukcia potravinového odpadu má veľký význam nielen pre biznis alebo pre charity, ale aj v globálnom kontexte. Z pohľadu životného prostredia sú potravinové straty a potravinový odpad zodpovedné za približne 8 % emisií skleníkových plynov. Preto je jedným z cieľov udržateľného rozvoja OSN znížiť množstvo potravinového odpadu do roku 2030 na polovicu.

Za dva roky sa Tescu v strednej Európe podarilo zmenšiť objem potravinového odpadu o 47 %. Na Slovensku znížilo potravinový odpad vo svojich prevádzkach o 52 %, v Českej republike dokonca o 55 %. Reťazec Tesco celkove produkuje o 20 % menej potravinového odpadu ako pred dvoma rokmi.

V Česku napriek tomu stále vzniká šesťtisíctristodvadsať ton potravinového odpadu, z toho tisícšesťstodvadsať ton by sa dalo darovať ľuďom v núdzi. V strednej Európe sa nachádza takmer tisíc prevádzok Tesco a do roku 2020 budú všetky z nich musieť potraviny, ktoré by vyšli navnivoč, darovávať charitám a potravinovým bankám.

foto: Odpady-portal.sk

Transparentnosť a verejné dáta

Podľa Matta Simistera je kľúčovým zdieľanie dát. Dôležité je, aby veľké reťazce, rovnako ako maloobchodníci, merali množstvo potravinového odpadu, ktoré u nich vzniká, a tieto informácie zverejňovali. Napríklad v Českej republike to Tesco robí už tri roky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.