NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Slovensko skončilo v rebríčku nakladania s odpadom ako deviate najhoršie v rámci OECD

Dôvodom je predovšetkým veľmi nízka miera recyklácie.

Slovensko skončilo v rebríčku nakladania s odpadom ako deviate najhoršie v rámci OECD

Foto: Sensoneo

V tomto článku sa dozviete:

  • ako jednotlivé krajiny v rámci OECD nakladajú s odpadom,
  • ako je na tom Slovensko a kde má najväčšie medzery,
  • ktorá krajina produkuje najviac odpadu a ktorá, naopak, najmenej,
  • ktorá krajina svoj odpad výlučne skládkuje,
  • aký štát spaľuje najvyššie objemy odpadu.

Spoločnosť Sensoneo, ktorá poskytuje riešenia pre inteligentnú správu odpadov vo viac ako 40 krajinách sveta, si posvietila na to, na akej úrovni nakladajú s odpadom členské štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Prostredníctvom hĺbkovej analýzy dát z verejne dostupných zdrojov tak vytvorila rebríček Global Waste Index.

Ten identifikuje najlepšie a najhoršie krajiny v rámci OECD z pohľadu environmentálnych vplyvov ich nakladania s odpadom a prináša zaujímavé zistenia ohľadom špecifík jednotlivých krajín.

Produkcia odpadu do roku 2050 závratne narastie

Už v septembri 2018 Svetová banka oznámila, že do roku 2050 sa globálna produkcia odpadu zvýši o 70 %, pokiaľ neuskutočníme naliehavé opatrenia. Ľudstvo pritom v súčasnosti vyprodukuje dve miliardy ton odpadu ročne.

„Zvýšenie počtu obyvateľov môže byť súčasťou problému, ale k tejto environmentálnej katastrofe viedla predovšetkým úroveň spotreby v hŕstke rozvinutých krajín a ich nesprávne nakladanie s odpadom,“ konštatuje Sensoneo.

Rebríček Global Waste Index totiž jasne poukazuje na to, že nielen produkcia odpadu je environmentálnym problémom, ktorý je nutné riešiť, ale potrebné je posvietiť si aj na spôsob, akým sa krajiny po celom svete rozhodujú nakladať s týmto odpadom.

Analyzovali metódy nakladania s odpadom

Všetkým 36 členským krajinám boli udelené body podľa toho, koľko kilogramov odpadu spracovávajú. Spoločnosť pritom brala do úvahy viaceré metódy, a to recyklovanie, spaľovanie, legálne aj ilegálne skládkovanie.

Zohľadňovala však aj ďalšie kritériá. Zanalyzovala množstvo vyprodukovaného odpadu na obyvateľa, ale aj objem odpadu, ktorého konečná stopa nie je dohľadateľná (nazývaný tiež „nezaúčtovaný odpad“).

Foto: Sensoneo

Globálny rebríček udeľuje krajinám pozitívne alebo negatívne body v závislosti od množstva vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého, metánu a environmentálnej kontaminácie, ktorú daná činnosť priemerne spôsobuje.

Konečné skóre bolo krajinám pridelené v škále od 0 do 100 bodov, pričom 100 získaných bodov znamená, že krajina je na tom v oblasti nakladania s odpadom najlepšie.

Najlepší prístup k odpadu má Južná Kórea

Po spočítaní všetkých bodov vyšli spoločnosti zaujímavé výsledky. Krajina s najlepším prístupom k odpadu vďaka jej prepracovanému recyklačnému systému je na základe bodového ohodnotenia Južná Kórea.

Naopak, Slovensko je na tom výrazne horšie, keďže sa umiestnilo na deviatej najhoršej priečke spomedzi 36 štátov OECD.

Sensoneo zároveň pripomína, že s ohľadom na množstvo vyprodukovaného odpadu naša krajina dosiahla 6. najlepšie umiestnenie.

Konečné zlé hodnotenie však výrazne ovplyvnila najmä nízka miera recyklácie (piata najnižšia spomedzi všetkých OECD krajín) a vysoká miera skládkovania (14. najhoršia). 

Lepšie ako Slovensko sú na tom všetky susedné krajiny, ktoré sú zároveň členmi OECD, teda Česko, Poľsko, Maďarsko aj Rakúsko.

Na najvyššej priečke spomedzi spomenutých krajín sa umiestnilo Poľsko (10. miesto), za ktorým nasleduje Česko (12. miesto), Maďarsko (16. miesto) a Rakúsko (19. miesto). Zatiaľ čo susednému Česku bolo pridelených 82 bodov, Slovensko získalo o 28 bodov menej.

Turecko je zaplavené nelegálnymi skládkami

Na úplnom konci tabuľky sa ocitlo Turecko, pričom hlavnou príčinou je najmä veľké množstvo nelegálnych skládok v krajine. Najhorší prístup k odpadom je tu aj z toho dôvodu, že odpad sa nerecykluje ani nespaľuje.

Naopak, krajinami, ktoré recyklujú najviac, sú Island, Nemecko a USA. V prípade Islandu sa ročne zrecykluje až 366 kilogramov odpadu na obyvateľa.

Rebríček nakladania s odpadom (od posledného miesta) / Zdroj: Sensoneo, spracovanie: Odpady-portal.sk 

Spojené štáty americké však „excelujú“ aj v inej kategórii, keďže s celkovým počtom 809 kilogramov odpadu na obyvateľa ročne sú najväčším producentom odpadu spomedzi všetkých krajín.

„Z tohto množstva sa 280 kg recykluje, 103 kg sa spáli a 425 kg končí na skládkach,“ približuje štatistické ukazovatele Sensoneo.

Dánsko je „kráľom“ v spaľovaní

Krajina, ktorá produkuje úplne najmenej odpadu spomedzi všetkých členských štátov OECD, je Poľsko, kde v priemere generujú 315 kilogramov na obyvateľa ročne. 

Spoločnosť Sensoneo vyhodnotila recykláciu ako najlepšiu metódu nakladania s odpadom. „Proces spaľovania, kedy sa odpad regulovane spaľuje s cieľom využiť ho ako energiu, sme považovali za oveľa pozitívnejší spôsob ako skládkovanie, tobôž nelegálne,“ konštatuje Sensoneo v tlačovej správe.

Ďalšie zaujímavé údaje, ktoré priniesla analýza:

  • Nový Zéland svoj odpad výlučne skládkuje.
  • Vo Švajčiarsku na skládke nekončí de facto žiadny odpad, pričom ročne sa tam zrecykluje 225 kilogramov odpadu ročne na obyvateľa.
  • Dánsko spaľuje taký objem odpadu ako žiadna iná krajina – až 415 kilogramov na obyvateľa.

Mohlo by vás zaujímať

Zálohovanie je od začiatku roka v pluse. Pozreli sme sa na hospodárenie správcu

Zálohovanie je od začiatku roka v pluse. Pozreli sme sa na hospodárenie správcu

Správca zálohovania za prvých osem mesiacov roka vykázal príjmy vo výške 156 mil. eur a výdavky 147 mil. eur.

Doplácame z rozpočtu, poplatky za odpad nestačia. Mesto vsádza na množstvový zber

Doplácame z rozpočtu, poplatky za odpad nestačia. Mesto vsádza na množstvový zber

Samospráva očakáva, že jej náklady v budúcom roku ďalej porastú kvôli mechanicko-biologickej úprave odpadov.

Ako sa darí slovenským OZV pre obaly? Pozreli sme sa na ich tržby

Ako sa darí slovenským OZV pre obaly? Pozreli sme sa na ich tržby

Celkové tržby všetkých obalových OZV sa pohybujú v desiatkach miliónov eur ročne. Ide o financie, ktoré smerujú hlavne do triedeného zberu.

X
X
X
X