Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Peter Krasnec: Ak chceme zlepšiť separovanie, dajme najskôr do poriadku celú RZV

O súčasnom stave odpadového hospodárstva, možnostiach energetického zhodnocovania odpadu, ale aj o tom, či je spoločnosť pripravená na odklon od skládkovania, hovoril na konferencii Enviromanagement Peter Krasnec.

Peter Krasnec

Peter Krasnec na konferencii Enviromanagement 2019 / Foto: Odpady-portal.sk

V tomto článku Peter Krasnec hovorí:

  • ako je na tom Slovensko s recyklovaním odpadu,
  • aké sú možnosti a limity energetického zhodnocovania odpadu,
  • čo môže v blízkej dobe negatívne ovplyvniť mieru separovania na Slovensku,
  • v akom časovom horizonte je reálny odklon od skládok,
  • čo je neefektívne v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov,
  • v akom stave sa nachádza odpadové hospodárstvo na Slovensku.

Bývalý prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Peter Krasnec na medzinárodnej konferencii Enviromanagement 2019 predstavil potenciál, možnosti aj limity energetického zhodnocovania odpadov na Slovensku. Bolo to zároveň aj jeho posledné verejné vystúpenie.

P. Krasnec predstavil najaktuálnejšie štatistiky za rok 2018. Tie ukazujú, že na Slovensku tvoríme približne 11 miliónov ton odpadu ročne. „Tie dáta nie sú úplne také extrémne ako napríklad v Českej republike,“ hovorí.

Medzery v štatistikách

Komunálny odpad tvorí podľa odborníka približne 2,3 milióna ton, podľa údajov envirorezortu len niečo cez 2,2 milióna.

„Keď sa u nás začne implementovať Informačný systém odpadového hospodárstva, takzvaná elektronizácia odpadového hospodárstva, tak podľa mňa tu nastane úplný chaos, lebo tie čísla budú zase diametrálne odlišné,“ zdôrazňuje P. Krasnec.

Problém nastáva pri skládkovaní. Štatistické údaje hovoria o 64 %, dáta envirorezortu zase len o 56 %. Odborník sa opäť prikláňa k prvému variantu.

„Na Slovensku, žiaľ, odpad stále končí na skládkach vo výrazne vyššej miere, ako sa to snažíme deklarovať verejnosti,“ dodáva.

Oficiálne deklarujeme vyššiu mieru recyklácie

Na Slovensku sú dve spaľovne komunálnych a priemyselných odpadov. Podľa údajov sa v nich spaľuje približne 220-tisíc ton odpadu. Ministerstvo životného prostredia hovorí o čísle 156-tisíc ton. S týmto údajom však P. Krasnec absolútne nesúhlasí.

„Ale zase chceme byť krásni vo vzťahu k Únii, tak recykláciu sme dali na úroveň 37 %, reálne však všetci hovoria o úrovni 23 až 27 %,“ zdôrazňuje.

Separáciu ovplyvní hospodárska kríza

Odborník si zároveň myslí, že na úroveň recyklácie a separácie v nasledujúcom období bude mať vplyv prebiehajúci krízový stav (prichádza hospodárska kríza, cena papiera aj plastov rapídne klesá).

Podľa P. Krasneca bude Slovensko v priebehu budúceho roka čeliť obrovskej kríze v tom, čo s týmto stavom ďalej robiť.

 „My už sme začali také humorné rokovania, či nebudeme spaľovať papier, či nebudeme spaľovať plasty,“ dodáva.

Problém ilustroval na príklade nápojových kartónov. Firma, ktorá na Slovensku spracúva tetrapaky, si začala za službu pýtať 150 eur za tonu zo stavu nula.

„Má to zmysel triediť? Nemá to zmysel triediť? Osobne si myslím, že to, čo nie je ekologické, nie je ekonomické, a naopak. Tá ekonómia musí byť vyrovnaná s ekológiou. To znamená, že ak padajú ceny druhotných surovín, nikto ich nechce a ich recyklácia je taká predražená, že to stojí občana neskutočné finančné prostriedky, tak aj tá európska legislatíva musí balansovať,“ vysvetľuje P. Krasnec.

Zároveň dodáva, že absolútne nesúhlasí s cieľmi recyklácie v európskej smernici, lebo nezodpovedajú odpadovej realite a praxi.

Často zabúdame na stavebný odpad na skládkach

Na Slovensku je 122 skládok odpadov, z toho 94 skládok je určených na ostatné odpady – zmesové komunálne. P. Krasnec však pripomína, že vo vzťahu k verejnosti sa často zabúda informovať, že sú to práve priemyselné odpady, ktoré vo veľkom množstve končia na skládkach.

Na Slovensku je jedenásť skládok na nebezpečný odpad, sedem skládok na inertný odpad. Ďalej sú to dve spaľovne v Bratislave a Košiciach. Tie spaľujú nielen zmesový komunálny odpad, ale aj priemyselný odpad.

Máme aj tri veľké spaľovne nebezpečných odpadov, ale aj viacero malých spaľovní nebezpečných odpadov z nemocníc.

Ďalej je tu niekoľko ČOV, ale otázkou je, čo ďalej so vzniknutými kalmi. Máme aj niekoľko stoviek malých a väčších kompostární, pričom ktoré sú často neoficiálne.

V cementárňach dominuje zahraničný odpad

V krajine je aj sedem funkčných zariadení na výrobu alternatívneho paliva s približnou celkovou kapacitou 200-tisíc ton ročne.

Na Slovensko sa pritom dováža asi 400-tisíc ton, pričom tieto technológie vo väčšine prípadov len premieľajú zahraničný odpad, ktorý sa následne dáva do cementární. Slovenský odpad tu tvorí len nepatrný zlomok – približne 10 až 20 %.

Podľa P. Krasneca máme dostatočné kapacity na recykláciu materiálu. „To znamená, že ak chceme zvýšiť mieru separácie, máme to kam dať,“ vysvetľuje.

Čo sa týka samotného energetického zhodnocovania odpadu a dostupnej infraštruktúry na Slovensku, sú tu už spomínané spaľovne odpadu, štyri cementárne a jedna vápenka, ktorá je tiež schopná spaľovať odpady vo forme alternatívneho paliva s kapacitou približne do 150-tisíc ton.

Večný problém skládkovania

Ako je možné posunúť Slovensko od skládkovania iným smerom, teda k recyklácii či spaľovaniu? V tomto prípade odborník nezohľadňuje elektrárne, keďže podľa neho tie v súčasnosti len snívajú o tom, že by prešli z uhlia či plynu na odpady. Má to svoj zmysel, ale celý proces bude ešte určitú dobu trvať.

„Približne 64 % zmesového komunálneho odpadu končí na skládkach, recyklácia je pod úrovňou 30 %, separovaný zber, bohužiaľ, stagnuje,“ konštatuje ďalej.

Odborník vysvetľuje, že zatiaľ čo v susednom Česku majú jednu autorizovanú spoločnosť, na Slovensku je 11 organizácií zodpovednosti výrobcov, medzi ktorými je extrémna konkurencia, ale len na vstupe, teda u klienta, ktorý prináša peniaze. Tým je podľa P. Krasneca celý systém výrazne podhodnotený.

Znamená to, že na Slovensku separovaný zber stagnuje, lebo jednotlivé OZV-čky na to skrátka nemajú peniaze.

Na Slovensku si v podstate „hocikto“ môže založiť OZV. Podľa P. Krasneca však neustále narastanie ich počtu problém nerieši, len to prehlbuje už prebiehajúcu stagnáciu v rámci separovaného zberu.

Problém bude podľa neho pokračovať aj do budúceho roka, keďže sa blížia voľby a vláda zvyšuje minimálnu mzdu, zvyšujú sa ceny pohonných hmôt a znižuje sa cena druhotných surovín.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. -02.10.2019 (17:17)
    "Výrobná kapacita našich TAP je 200-tisíc ton ", prosim odkiaľ je tento údaj ? Jedno zariadenie zhorelo a reálne existujú asi 3-4. Má každé kapacitu 50 tisíc ton výroby TAP ?! Veľmi pochybujem.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ministerstvo vydalo pre obce usmernenie k výpovediam zo strany OZV

Ministerstvo vydalo pre obce usmernenie k výpovediam zo strany OZV

V tomto období sú doručované obciam výpovede od zmluvných organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Výrobcom a obciam pribudla do ponuky ďalšia OZV za obaly a neobalové výrobky

Výrobcom a obciam pribudla do ponuky ďalšia OZV za obaly a neobalové výrobky

Na Slovensku dlhoročne etablovaná spoločnosť získala autorizáciu aj na vyhradený prúd obaly a neobalové výrobky.

Spoplatnenie jednorazových pohárov motivuje spotrebiteľov doniesť si vlastný, potvrdila štúdia

Spoplatnenie jednorazových pohárov motivuje spotrebiteľov doniesť si vlastný, potvrdila štúdia

Ako premýšľa spotrebiteľ? Zľava z nápoja ho láka menej ako možnosť vyhnúť sa plateniu za pohár na jedno použitie. Iná štúdia zase tvrdí, že ľudia, ktorí vo všeobecnosti nakupujú menej, sú šťastnejší ako tí, ktorí investujú do ekologických výrobkov.