So stavebným odpadom často nakladáme neefektívne, tvrdí EEA

V tomto článku sa dozviete:

• čo bráni dosiahnutiu obehovosti v oblasti nakladania so stavebným odpadom,
• koľko stavebného odpadu produkuje Európa,
• ako Únia nakladá s týmto odpadom,
• ako je na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami,
• ako je možné aplikovať princíp obehovosti aj v tomto sektore.

Vysoké miery zhodnocovania stavebného a demolačného odpadu v Európe sa väčšinou dosahujú využívaním recyklovaného odpadu pri postupoch, ako je spätné zasypávanie a nízkohodnotné aplikácie zhodnocovania, čím sa znižuje možnosť posunúť sa smerom k skutočne obehovému nakladaniu s odpadmi.

Tieto závery publikovala Európska environmentálna agentúra (EEA) v najnovšej správe s názvom „Stavebný a demolačný odpad: výzvy a príležitosti v obehovom hospodárstve“ (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).

Stavebný a demolačný odpad predstavuje viac ako jednu tretinu celkovej produkcie odpadu v EÚ. Napriek relatívne vysokej miere zhodnocovania použitých materiálov bude musieť byť európske odvetvie stavebníctva ešte ambicióznejšie vo svojich postupoch nakladania s odpadom, ak má plne zahrnúť do praxe prvky obehového hospodárstva, tvrdí EEA.

Kľúčová je obehovosť

Podľa najnovšej správy agentúry sú prístupy obehovej ekonomiky kľúčové pre zvýšenie kvality a množstva recyklácie, ako aj opätovného použitia stavebných a demolačných materiálov.

Agentúra je presvedčená, že je potrebné urobiť viac v oblasti prevencie alebo recyklácie veľkého množstva odpadu, ktorý produkuje stavebný a demolačný sektor v Európe.

Foto: Pixabay

Takýto odpad, ako je napríklad kovový šrot, použitý cement alebo výrobky z dreva, v súčasnosti tvorí najväčší tok odpadu v Európskej únii.

EEA pripomína, že veľa materiálových tokov z demolačných a renovačných prác nie je vhodných na opätovné použitie alebo kvalitnú recykláciu. Práve táto skutočnosť brzdí úsilie o prechod na obehové hospodárstvo.

Stavebníctvo ako priorita obehovosti?

V správe agentúra skúma, ako môžu opatrenia zamerané na obehové hospodárstvo pomôcť dosiahnuť ciele politiky EÚ v oblasti odpadu, ako je predchádzanie vzniku odpadu a zvyšovanie množstva a kvality recyklácie odpadu vyprodukovaného na staveniskách a zároveň znižovanie nebezpečných odpadových materiálov.

Stavebný a demolačný odpad v EÚ dosiahol v roku 2016 až 374 miliónov ton, ak nerátame aj vyťaženú zeminu.

Údaje o produkcii tohto odpadu ukazujú, že v posledných rokoch bola na európskej úrovni relatívne stabilná, medzi krajinami však existujú veľké rozdiely v produkcii na jedného obyvateľa.

Produkcia stavebného odpadu na obyvateľa / Foto: Eurostat

Vysoký objem a povaha vyprodukovaného odpadu sú náročné na zvládnutie, ale zároveň predstavujú aj jasnú príležitosť na implementáciu správnych postupov nakladania s odpadom v súlade so zásadami obehového hospodárstva, tvrdí EEA.

Agentúra tiež zdôrazňuje, že stavebníctvo je považované za prioritné odvetvie podľa pripravovaného akčného plánu obehovej ekonomiky Európskej komisie.

Spätné zasypávanie v európskej legislatíve

Zatiaľ čo sú krajiny v rámci EÚ na dobrej ceste k splneniu cieľa 70 % zhodnocovania do roku 2020, pričom väčšina krajín už tento cieľ prekročila v roku 2016, stále existujú značné limity.

Podľa EEA totiž preskúmanie postupov odpadového hospodárstva na vnútroštátnej úrovni ukazuje, že zhodnocovanie stavebného odpadu je do značnej miery založené na zásypových operáciách s nízkou hodnotou.

V praxi ide o použitie zozbieraného odpadu a sutiny na vyplnenie dier na staveniskách a nízkohodnotné zhodnocovanie, ako je napríklad použitie recyklovaného a drveného asfaltu alebo kameňov na stavbu ciest.

Práve z tohto dôvodu je inherentná hodnota materiálov tvoriacich stavebné odpady narušená, kvalitatívne aspekty recyklácie sa systematicky neriešia a recyklácia sa neuskutočňuje v uzavretých cykloch. Najmä posledný aspekt by pomohol zachovať hodnotu recyklovaných materiálov.

Rozhodnutie Komisie z roku 2011 vymedzuje spätné zasypávanie ako činnosť zhodnocovania, pri ktorej sa vhodný odpad používa na účely rekultivácie v oblastiach výkopov alebo na inžinierske účely pri úprave krajiny a pri ktorej sa odpad používa ako náhrada za iné materiály.

V revidovanej Rámcovej smernici o odpade z roku 2018 sa vymedzenie zásypovej náplne posilňuje, „odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý iba v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov“, čo by mohlo do budúcnosti obmedziť množstvo materiálu, ktorý sa bude vykazovať ako zásypový.

Slovensko je v spracovaní odpadu na chvoste

EEA si posvietila aj na spracúvanie minerálnej časti stavebného odpadu v európskych krajinách v roku 2016.

Zatiaľ čo v ostatných krajinách Únie ide skládkovanie do úzadia, na Slovensku dosahovalo úroveň takmer 50 %. Čo sa týka samotnej produkcie, Slovensko patri ku krajinám s najnižšou tvorbou odpadu na osobu.

Ako Európa nakladá so stavebným odpadom? / Foto: Eurostat

V oblasti zhodnocovania stavebného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, je Slovensko na úplnom chvoste, pričom miera zhodnocovania len mierne presahuje 50 %.

Čo robiť?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.