Budú automobily jazdiť na odpad z domácností? | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Budú automobily jazdiť na odpad z domácností?

V indickom Bangalúre testujú zariadenie premieňajúce organický odpad na uhľovodíkové palivá.

Budú automobily jazdiť na odpad z domácností?

Foto: Odpady-portal.sk

Množstvo odpadu vo svete rastie a v budúcnosti bude najviac rásť predovšetkým v krajinách so zvyšujúcou sa mestskou populáciou. Svetová banka predpokladá, že v roku 2100 budú tieto regióny produkovať trojnásobne viac komunálneho odpadu ako v súčasnosti.

K takýmto krajinám patrí aj India. Spoločnosť Shell tu testuje technológiu premeny odpadu, vrátane časti komunálneho odpadu, na palivo v doprave. Pilotné zariadenie v meste Bangalúr spracováva najmä organický odpad, z ktorého sa pyrolytickým procesom stáva benzín alebo nafta pre automobily.

“Hľadanie spôsobov ako premeniť smeti na energiu je alchýmiou tohto storočia. Ibaže to nie je žiadne kúzlo, iba chémia,” hovorí Alan Del Paggio, viceprezident CRI Catalyst Company, dcérskej spoločnosti Shell, ktorá vlastní licenciu technológie nazvanej IH2.

Energetické zariadenie v Bangalúre premieňa vyhodený odpad z domácností priamo na benzín a motorovú naftu prostredníctvom dvojstupňového katalytického procesu. Pôsobením tepla, vodíka a katalyzátorov sa veľké molekuly odpadu rozkladajú na menšie častice. Po odstránení kyslíka a znečisťujúcich látok ostáva vodík a uhlík. Ich zmiešaním sa vytvárajú molekuly uhľovodíkov, teda základ pre palivo v doprave.

Odpad z dreva, poľnohospodárstva, potravín

Najvhodnejšou surovinou pre tento proces sú odpadové zvyšky zo spracovania dreva alebo poľnohospodárstva. Ale dokáže spracovať aj vytriedený odpad z domácností, zbavený skla, kovov, gumy. Menší podiel plastov nie je prekážkou.

“Technológia sa dokáže vysporiadať s množstvom toho, čo sa vyhadzuje. Lepenka a papier sú z celulózy, takže s nimi si poradí. Prírodné látky sú takisto v poriadku. Problémom nie je ani potravinový odpad ako napríklad banánové šupy. Zariadenie dokáže dokonca prijať aj do 15 % plastov, vrátane polyesteru alebo nylonu,” vysvetľuje Del Paggio.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Čo všetko vieme o mikroplastoch? Sú všade, no nakoľko nám škodia zatiaľ nie je jasné

Čo všetko vieme o mikroplastoch? Sú všade, no nakoľko nám škodia zatiaľ nie je jasné

Drobné plastové čiastočky sa vyskytujú aj na najodľahlejších miestach na planéte, konzumujeme ich v potravinách a vdychujeme zo vzduchu. Doposiaľ však nemáme jednoznačné závery o tom, či negatívne vplývajú na ľudské zdravie a fungovanie ekosystémov.

Prezidentka vetovala novelu zákona o EIA. Obmedzíte práva verejnosti, dôvodí

Prezidentka vetovala novelu zákona o EIA. Obmedzíte práva verejnosti, dôvodí

Zákonu vyčíta najmä ustanovenia týkajúce sa práv verejnosti v novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Rozdelili posledné eurofondy na kompostárne. Príspevok dostane obec a združenie obcí

Rozdelili posledné eurofondy na kompostárne. Príspevok dostane obec a združenie obcí

Ministerstvo do výzvy nalialo dodatočné financie.