Menšie obce by mali obstarávať zber odpadu spoločne, navrhujú analytici

Obce sú za súčasných podmienok slabým zmluvným partnerom bez väčšej vyjednávacej sily voči organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) aj zberovým spoločnostiam. Tvrdia to analytici Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), Ján Dráb, Marek Engeľ a Tomáš Krištofóry vo svojej najnovšej štúdii Ako pretriediť triedený zber.

Argumentujú pritom, že každá jedna z takmer 3 000 samospráv na Slovensku má dnes povinnosť organizovať si odpadové hospodárstvo samostatne, čo vedie k nerovnocennému postaveniu voči zberovým spoločnostiam a OZV. Riešenie preto vidia v spolupráci obcí a spoločných obstarávaniach.

V nevýhode sú najmä malé obce

„Obce sa často aj z objektívnych príčin nedostatočne zaujímajú o problematiku, lebo si na ňu nemôžu dovoliť zamestnať odborníka. Mnohé ani nevedia o všetkých povinnostiach, ktoré majú plniť a nemajú prehľad o výsledkoch obce v hospodárení s odpadom,“ tvrdia autori štúdie.

Niektoré obce podľa nich samy investujú do triedeného zberu a ani nevedia, že to je povinnosťou OZV. Príkladom je obec Červený Kameň, ktorá si sama nakúpila zberné nádoby na triedený zber.

Ak OZV alebo zberová spoločnosť tlačia na znižovanie nákladov, podľa analytikov IEP môže byť obec nútená akceptovať zníženú kvalitu služby. Snaha optimalizovať náklady a zber pritom znevýhodňuje najmä menšie a odľahlejšie obce.

„Náklady možno ušetriť znižovaním frekvencie zvozu a nižšími investíciami do infraštruktúry, pričom ak dôjde na vyjednávanie zmluvných podmienok, kde sú tieto okolnosti definované, málo rentabilné obce môžu byť nútené akceptovať nevýhodné podmienky,“ píše sa v štúdii.

Niektorým obciam, ktoré sa nachádzajú v odľahlých oblastiach a majú len málo obyvateľov, tak v praxi niekedy nezostáva iná možnosť ako si časť služieb zabezpečovať samy. Týka sa to, napríklad, lazov v okolí Detvy, myjavských kopaníc, rozptýlených sídel na Kysuciach či malých obcí na severovýchode.

Obciam navrhujú spolupracovať

Riešenie analytici IEP vidia v tom, že menšie samosprávy by mohli obstarávať služby zberu spoločne. To by malo posilniť ich pozíciu a zvýšiť hospodárnosť procesu, keďže väčšie celky samospráv by sa stali atraktívnejšími pre zberové spoločnosti. Spoločné obstarávanie obcí nám, navyše, dlhodobo odporúča aj Európska komisia.

„Na Slovensku by bolo možné zrealizovať združovanie na úrovni mikroregiónov alebo okresov, ktoré tvoria pomerne kompaktné celky spojené sieťou dopravnej infraštruktúry,“ píše sa v štúdii. „Združovaním by sa zvýšila vyjednávacia sila obcí a efektivita výberu zberových spoločností.“

Zberové spoločnosti fungujú na regionálnom princípe už v súčasnosti, nakoľko zber odpadu si z logistických dôvodov, tvrdia analytici, vyžaduje osobitnú infraštruktúru. Okolo tej sa prirodzene tvorí spádová oblasť.

„V rámci nej je výhodné ponúkať služby zberu okolitým obciam. Snaha optimalizovať náklady motivuje zberové spoločnosti pôsobiť na oblastnom či regionálnom princípe,“ píše sa v štúdii. Pôsobenie zberových spoločností v rámci jednotlivých regiónov znázorňuje mapa.

Príklady už existujú

Niekoľko príkladov spájania samospráv existuje už dnes. Pre zvýšenie efektívnosti sa obce združujú v rámci regionálnych zberových spoločností.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.