Ostrieža kŕmili mikroplastami. Do jeho svalového tkaniva takmer žiadne neprenikli

Z potravy do svalovej hmoty  

V novej laboratórnej štúdii odborníci z Inštitútu Alfreda Wegenera (Alfred Wegener Institute, ďalej AWI), konkrétne z Helmholtzovho centra pre polárny a morský výskum (Helmholtz Centre for Polar and Marine Research) v nemeckom meste Bremerhaven skúmali, koľko častíc mikroplastov sa vstrebe do svalového tkaniva mladých európskych morských ostriežov po štyroch mesiacoch, počas ktorých im podávali krmivo s veľmi vysokým obsahom mikroplastov.

Prinajmenšom v súvislosti s týmto druhom ryby, ktorý je bežne určený na konzumáciu človekom, sú výsledky vedcov dobrou správou: iba veľmi malé percento plastových častíc, ktoré ryby požili, sa dostalo do konečného produktu určeného na ľudskú spotrebu, teda rybieho filé.

Väčšinu mikroplastov jedince vylúčili. Odborníci toto zistenie považujú za prvý signál, že rybie filé môže byť stále bezpečné pre ľudskú spotrebu, aj keď sú konzumované ryby vystavené extrémnemu znečisteniu vodného prostredia, v ktorom žijú, mikroplastami.

V súčasnosti sú ryby vystavované plastovým mikročiastočkám vo všetkých miestach ich prirodzeného výskytu: v riekach, jazerách a moriach, ale aj v akvakultúre. Okrem toho je vedecky dokázané, že zvieratá tieto malé častice požívajú spolu s potravou.

Vo svojej práci vedci z Bremerhavenu prvýkrát skúmali, koľko z celkového počtu plastových častíc, ktoré jedinec morského ostrieža požije, prenikne z jeho zažívacieho traktu do krvi a následne do svalového tkaniva.

„Táto otázka je pre nás dôležitá, najmä preto, že spravidla nekonzumujeme celú rybu vrátane jej vnútorností, ale iba filé,“ vysvetľuje Dr. Sinem Zeytin, biologička, ktorá pôsobí na AWI a zároveň bola vedúcou výskumu.

Mikroplasty z ostrieža pod mikroskopom | Zdroj: Alfred Wegener Institute

Štyri mesiace ryby konzumovali mikroplasty

Laboratórny experiment vedci vykonali na dospievajúcich európskych morských ostriežoch. Po latinsky sa táto ryba nazýva Dicentrarchus labrax, v slovenčine ju nájdeme aj pod názvom morský okúň či morský vlk.

Po dobu šestnástich týždňov jedince kŕmili zmesou rybej múčky, pšeničných otrúb, vitamínov, rybieho oleja a prášku zo žltooranžových fluoreskujúcich plastových mikročastíc.

Častice mali priemer jeden až päť mikrometrov, aby spadali do najmenšej možnej veľkostnej kategórie mikroplastov, ktorá sa rozlišuje. V priebehu experimentu požil každý skúmaný jedinec približne stošesťdesiattri miliónov týchto mikroskopických plastových častíc.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.