Aktivisti už v júni iniciovali petíciu za vyriešenie problému envirozáťaže. Teraz zháňajú viacerých dobrovoľníkov. Ako táto envirozáťaž vznikla a aké znečistenie predstavuje?
Iniciátori petície za vyriešenie environmentálnej záťaže Sereď – Niklová huta plánujú zbierať podpisy aj mimo seredský región. Aktivisti o tom informovali na sociálnej sieti.
Petíciu s názvom „Z Čiernej na Zelenú“ spustili už v lete. Počas víkendu 19. a 20. septembra vyjdú do ulíc Slovenska, keďže sú presvedčení, že sa problém netýka iba šestnásťtisícového mesta, ale celého regiónu, ktorý má viac ako milión obyvateľov. Hľadajú preto dobrovoľníkov na zber podpisov.
V štátnom podniku Niklová huta Sereď, v ktorom bola výroba definitívne zastavená v roku 1994, sa vyrábal nikel z málo výdatnej albánskej železo-niklovej rudy s obsahom niklu okolo 1 % v tone. To znamená, že zvyšných 99 percent predstavoval odpad.
O tejto envirozáťaži sa často hovorí ako o skládke priemyselného odpadu lúženca, teda odpadu zo spomínaného procesu výroby niklu a kobaltu.
Problémom je, že likvidáciou podniku síce zanikol hlavný zdroj kontaminácie, znečistenie však pretrváva. Štát sa pritom zbavil zodpovednosti predajom skládky, pričom v roku 1994 sa stala súkromným majetkom.
Štát nekoná
V Informačnom systéme environmentálnych záťaží (IS EZ) je uvedené, že skládka lúženca je čiastočne zrekultivovaná, problémom je však stále značná prašnosť z časti haldy, ktorú spoločnosť Ferroport (predtým Feromin) pomaly rozoberá, odváža.
IS EZ ďalej informuje, že skládka sa monitoruje, ale nepravidelne, teda menej ako raz ročne. Iniciátori petície sú presvedčení, že štátne orgány nekonajú dostatočne razantne.
Foto: FB Z Čiernej na Zelenú / Autor videa: Patrik Szekácz
„Hoci existujú štúdie o znečistení prachovými polymetalickými časticami v rádiuse až 50 kilometrov, o znečistení pôdy aj podzemnej pôdy, ale aj o rôznych chronických ochoreniach obyvateľov vplyvom úniku znečistenia do ovzdušia a vody, jediným výsledkom sú do dnešného dňa iba štúdie, mapy envirozáťaží a plánované opatrenia s prísľubmi na riešenie,“ konštatujú autori petície.
Ohrozuje vody, pôdu aj zdravie obyvateľov
Podľa aktivistov sú skládka a areál niklovky nebezpečné z viacerých dôvodov. Prvým z nich je prašnosť. Skládku lúženca totiž tvorí polymetalický prach, ktorý znečisťuje prostredie a ohrozuje ľudské zdravie.
„Z jeho celkového objemu asi 6 miliónov ton sa ročne odfúkne približne 600 ton čierneho prachu do vzdialenosti až 50 kilometrov od Serede,“ uvádzajú autori petície.
Ďalším dôvodom je znečistenie spodných vôd, keďže technologické postupy, ktoré sa používali pred 30 rokmi, využívali amoniakovú vodu.
Práve tá mohla podľa aktivistov znečistiť podzemné vody. Monitoringom chcú tak zistiť aktuálny stav podzemných vôd v okolí skládky.
Podľa autorov petície je ohrozená aj pôda, v ktorej sú kritické hodnoty koncentrácie ťažkých kovov. Ide najmä o nikel a chróm, avšak aktivisti upozorňujú na to, že ich pravidelný monitoring neexistuje.
Posledným dôvodom je samotný areál skládky. „V minulosti sa v areáli Niklovej huty v Seredi stalo niekoľko nehôd, ktoré neboli zdokumentované. Dodnes nie sú všetky časti pozemkov zanalyzované, preto je ich vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie nejasný,“ konštatujú autori petície.
Mal by vzniknúť komplexný projekt sanačných opatrení, tvrdia aktivisti
V petícii ďalej zdôrazňujú, že orgánom štátnej správy sa už tri desaťročia nedarí riešiť jednu z najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku.
Z tohto dôvodu žiadajú analyzovať aktuálny právny stav environmentálnych záťaží a zabezpečiť dohľad nad plnením úloh vyplývajúcich z požiadaviek zákona a schváleného štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží.
Ďalej požadujú zabezpečiť rozšírený a funkčný monitoring kvality ovzdušia, podzemných vôd a pôdy, ako aj dohľad a pravidelné vyhodnocovanie potenciálnych rizík spojených s haldou lúženca a areálom bývalej niklovej huty.
Štátne orgány by tiež podľa aktivistov mali vypracovať komplexný projekt rekultivačných a sanačných opatrení spolu s časovým harmonogramom tak, aby sa eliminovalo sekundárne znečisťovanie vôd, pôdy a ovzdušia. S tým súvisí aj príprava a spustenie financovania sanačných prác v čo najkratšom možnom čase.
Zamorené územie
Na negatívne vplyvy skládky pritom poukazovali už viaceré štúdie. Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied tu napríklad v rokoch 2008 až 2010 vykonali terénny výskum.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.