Japonci prichádzajú s efektívnym spôsobom adsorpcie striebra a paládia z kyslého priemyselného odpadu, Švédi zase vyvinuli inovatívny postup opätovného získavania zinku z popolčeka, ktorý ako zvyšok po spaľovaní odpadu zvyčajne končí na skládke.
Dopyt po vzácnych kovoch na výrobu elektroniky, lekárskych prístrojov a na ďalšie iné účely stále rastie, no ich zdroje sa postupne zmenšujú. Ako odpad kovy znečisťujú životné prostredie a ohrozujú ľudské zdravie.
V ideálnom prípade by sa vzácny materiál mal z odpadu extrahovať a opätovne použiť. Súčasné metódy recyklácie sú však žiaľ do veľkej miery zložité, nákladné, toxické, nehospodárne a v konečnom dôsledku neefektívne.
Dva vedecké tímy z rôznych kútov sveta sa venovali výskumu ekologických metód rekuperácie niektorých vzácnych kovov. Ich výsledky môžu výrazne ovplyvniť smerovanie obehového hospodárstva.
Adsorpcia striebra a paládia
V novej štúdii vedci z Kanazawa University v Japonsku predstavujú veľký pokrok v získavaní iónov striebra a paládia z kyslého priemyselného odpadu. Opätovné získavanie kovov v ich pôvodnej podobe je jednoduché: stačí spáliť extrakčný materiál a po ďalšom zahriatí zachytiť zostávajúci kov.
Vedci chemicky upravili maličké častice celulózy, ktorá je ľahko dostupným a netoxickým biopolymérom, aby selektívne adsorbovali ióny striebra a paládia pri izbovej teplote. Adsorpcia bola pri kyslom pH takmer úplná s koncentráciami kyselín okolo 1-13 % z celkového objemu roztoku.
„Adsorbent selektívne chelátoval katióny striebra a paládia z mäkkých kyselín. Z jedenástich konkurenčných základných kovov, ktoré sme testovali, sa okrem striebra a paládia adsorbovali tiež katióny medi a olova, ale ľahko sme ich odstránili,“ vysvetľuje vedúci výskumu Foni Biswas.
Maximálna adsorpcia kovových iónov bola rýchla – napríklad adsorpcia striebra trvala len hodinu. V iných postupoch tento proces trvá niekoľko hodín.
„Intrapartikulárna difúzia nebránila adsorpcii, ktorá je endotermickým, spontánnym chemickým procesom. Maximálne adsorpčné kapacity kovov nám vyšli podstatne vyššie oproti tým, ktoré uvádzal predchádzajúci výskum,“ hovorí spoluautor štúdie Hiroshi Hasegawa.
Celulózu spália
Po adsorpcii vedci jednoducho spálili častice celulózy, čím získali práškové striebro alebo paládium. Následne prášok zahriali na ešte vyššiu teplotu a kovy premenili na pelety. Kyanid ani iné toxické extrakčné činidlá neboli potrebné.
„Odstránili sme takmer všetko striebro a paládium zo vzoriek skutočného priemyselného odpadu. Získavanie čistých kovov prebiehalo rovnako hladko ako v našich skúšobných procesoch,“ konštatuje Foni Biswas.
Paládium a striebro sú drahé kovy, ktorých prírodné zásoby sú čoraz menšie. Pre uspokojenie dopytu v budúcnosti bude potrebné zaviesť praktickú schému recyklácie kovov, ktorými už disponujeme.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.