Energeticky sebestačný komplex budov zbiera odpadky z vodného povrchu a biologicky ich rozkladá. Ambiciózny projekt slovenskej architektky ocenila Nadácia Jacques Rougerie.
Ôsmy kontinent
Dizajnérka Lenka Petráková získala prestížne ocenenie v architektonickej súťaži zameranej na kreatívne riešenia environmentálnych problémov za svoj prototyp stanice, ktorá odstraňuje plastový odpad z oceánu a biologicky ho rozkladá.
Plávajúca stanica bola navrhnutá s cieľom poskytnúť východisko z jednej z najnaliehavejších foriem znečistenia životného prostredia, ktorými sú plasty v oceáne. V morskom prostredí každoročne končí trinásť miliónov plastového odpadu.
Projekt nesie meno „Ôsmy kontinent“, čo odkazuje na Veľký pacifický kôš, tiež známy pod názvom Veľká tichomorská odpadová škvrna, teda miesto v Tichom oceáne, kde sa plastové odpadky hromadia v takom množstve, že mnohí už o tomto zhluku uvažujú ako o novom kontinente.
Návrh vyhral za rok 2020 ocenenie Grand Prix za architektúru a morské inovácie, ktoré udeľuje francúzska Nadácia Jacquesa Rougerieho projektom zameraným na spoluprácu medzi vedcami a dizajnérmi v oblasti environmentálnych tém.
Obnoviteľné zdroje energie
Model Lenky Petrákovej sa skladá z prepojených budov v tvare okvetných lístkov, ktoré stoja na platformách podobných chápadlám. Prímorská stanica zbiera plastové zvyšky z vodného povrchu a premieňa ich na recyklovateľný materiál. Cieľom projektu je vyčistiť oceán od plastov a obnoviť rovnováhu v morskom prostredí.
Prototyp tiež zahŕňa výskumné a vzdelávacie centrum určené na štúdium morského prostredia a prezentáciu informácií o ňom, skleník, v ktorom sa hydroponicky pestujú rastliny a ubytovacie zariadenia pre približne päťdesiatich výskumníkov a technikov, ktorí budú na stanici pôsobiť.
Slovenka vytvorila koncept sebestačnej stanice, ktorá sa prispôsobuje prostrediu oceánu, no zároveň ho využíva vo svoj prospech. Budovy sú navrhnuté tak, aby cez ne mohol prúdiť vietor, berúc do úvahy silné prúdenie vzduchu od oceánu. Okrem toho bude komplex zbierať vodu na zavlažovanie a využívať prílivovú a solárnu energiu.
Architektka sa inšpirovala morskými živočíchmi a rastlinami a spôsobmi, akými interagujú s vodným prostredím. Jednotlivé časti, z ktorých sa plávajúca stanica skladá, dokážu spoločne optimalizovať zdroje energie tak, že stanica sa vo výsledku podobá autonómnemu živému organizmu.
foto: Lenka Petráková
Päť základných častí
Stanica sa skladá z piatich hlavných častí: bariéry, ktorá slúži na zber odpadu a zachytávanie energie z prílivu, kolektoru, v ktorom sa odpad triedi a uskladňuje, skleníkov, kde dochádza k odsoľovaniu vody a pestovaniu, výskumných a vzdelávacích laboratórií a obytnej časti.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.